13:30, najedená a konečne úplne prebudená si sadám k notebooku. Jéj, harddisk. Pohľadom zachytávam požičaný disk plný filmov. Ako správny filmový fanúšik neodolám a zapojím ho. Len 10 minút z Gladiátora a fakt pôjdem robiť prezentáciu. Úvodný boj bol dosť dobre natočený, a tak pozerám ďalej. Zrazu smrť Marca Aurélia, Maximovi zabijú ženu i syna a ja už viem, že ten film jednoducho musím dopozerať ešte dnes dokonca. Spomeniem si, že treba ešte kliknúť na dedinu v online strategickej hre, tak dávam pauzu a začínam hrať. Na internete ide čas strašne rýchlo, a ani si to neuvedomím a strávim takmer hodinu útočením na susedov (aspoň som im vyrabovala výrobné budovy a mám suroviny).
Vrátim sa teda k filmu, aby ho čím skôr dopozerám a môžem robiť prezentáciu v pokoji bez toho, aby premýšľam o pokračovaní príbehu. V tom ale príde mama z roboty a začne variť obed. Po chvíli sa vôňa jedla dostane aj do mojej izby a hlad vo mne ma donúti ísť jesť. Taká najedená predsa nemôžem robiť prezentáciu, preto púšťam film ďalej. Sledujem Maxima ako sa stáva gladiátorom. Hmm, Russell Crowe nevyzerá zle. Ani si neuvedomujem a zrazu je pol piatej. Znova zastavím film a aspoň si napíšem názov prezentácie. Asertivita a asertívna komunikácia. Svieti to biele na modrom a ja spokojná, že som urobila aspoň začiatok, rolujem novinky na Facebooku. Odpíšem pár ľuďom a ešte aj pozeranie sa na logo Googlu mi príde zaujímavejšie ako robenie prezentácie.
Po dlhom vnútornom presviedčaní vytiahnem knihy a rýchlo si ich prelistujem, vložím záložky ku kľúčovým slovám a „nečakane“ spúšťam Gladiátora. Príbeh pomaly začína gradovať, čo ma ešte viac pripúta k obrazovke. Tento krát pozerám až do konca bez pauzovania. Prečo Maximus na konci zomrie? Celý čas verím, že prežije a zrazu toto. Príde mi to tak strašne nespravodlivé po tom všetkom, čo si vytrpel. Je takmer pol 7 a mám stále len nadpis. Nevadí, po polnoci je času ešte dosť, stíham to urobiť. Idem teda na večeru a prečítam si správy od ľudí. Neustrážim sa a začnem chatovať. Keď je ale už pol 8, tak konečne po 6 hodinách začínam písať text do prvého slajdu. Prelistovávam sa množstvom textu v snahe nájsť čo najlepšie definície. Samozrejme, nezabúdam nadávať na celú psychológiu, na školu a na seba, že som to nezačala robiť už skôr, a teraz by to bolo hotové.
A konečne, po dvoch hodinách snaženia sa je prezentácia hotová. Je mi už totálne jedno, že či sa profesorke bude páčiť, vynaložila som ňu dosť úsilia a vyčerpaná píšem tento článok, aby som sa s vami podelila o večný boj študenta samého so sebou, keď treba robiť veci do školy.
Denník
Komentuj
6 komentov k blogu
1
matrock
18. 11.novembra 2015 00:45
To mi pripomína, že mám písať článok na konferenciu..
4
@Matrock ako...Gladiátora som si stráášne dlho chcela pozrieť.. ja som skôr na sci fi, fantasy, komedie, dobrodružné, trillery a tak
6
@Antifunebracka alebo ťa začne baviť aj upratovanie, keď sa musíš učiť na skúšky všetko je proste lepšie
Napíš svoj komentár