Slzy nad šťastím vtedy tam.
Možno o polnoci.
A možno ráno.
Časy sa menia no ten tlak zostáva.
Tam s vnútri srdca.
Prosíš aby sa vrátili.
No oni ťa nepočujú.
Odišli.
Zobrali si tvoju tašku,
nezanechali ani odkaz,
otvorili dvere a navždy sa vytratili.
To čo ti zostalo sú spomienky.
Obrazy v duši.
Ktoré niekedy vidíš pred očami.
Vtedy sa ti po tvári kotúľajú slzy.
"Buď odvážny."
Povedal ti vtedy Boh.
Pomohol ti vstať.
Usmial si sa aj keď ťa srdce bolelo.
Usmial si sa cez slzy.
Iný ti podali ruku a ty si sa jej chytil.
Poďakoval si sa.
Veď ešte máš ich.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár