Boli časy kedy si sa pozrel a videl
tých ktorých máš skutočne rád,
bez výčitiek si mohol ísť za nimi
a zostaň až do rána
Bez strachu z pádu
si sa štveral ďalej,
keď si padol, rýchlo si vstal,
a dozadu sa neobzeral

Časy ktorými si hľadel na seba
a tvoril si vlastnú budúcnosť,
budúcnosť ktorá ťa povedie
do vlastného sveta.
No zrazu to prišlo.
Roky objavili vlastné nohy,
začali utekať až sa dostali
do iných čias, iného sveta.

No zrazu to prišlo.
Roky objavili vlastné nohy,
začali utekať až sa dostali
do iných čias, iného sveta.
Musíš sa tým zmeriť,
chcel by si oživiť city
pri písaní básní pre lásku
po ktorej si túžil.

 Blog
Komentuj
 fotka
chrisdane  10. 8. 2010 21:38
najhlbšia a najúcitivejšia poklona
Napíš svoj komentár