Už len 16 dní a môžem si povedať že som tu celý plný rok. Povzbudzujúce, nie?
BIRDZ ma dokopal k tomu aby som tvoril, aby som si vstúpil do svedomia a dával sem to čo vytvorím. Mnohým z vás sa to skutočne páčilo. Teší ma to a povzbudzovali k tomu aby som písal ďalej. Už keď nie pre seba tak aspoň pre vás.
Začiatky boli ťažké. Musel som sa tu vedieť zorientovať a prekonať baréru či sem dať niečo alebo nie. Prekonal som ju, inak by som tento vrcholný blog nepísal, nemala by som 100 básni. No, i v tom je jeden háčik. Nebyť toho že ma pochytila zlosť a smútok, bolo by tu viac ako 100 básni. Ale ja ten skrat beriem jednoducho ako súčasť tohto všetkého. Začalo sa pre mňa nové obdobie.
Nebyť pár ľudí, určite nenapíšem toľko blogov pretože mnohý ma inšpirovali k básňam, mnohý ma inšpirovali k príbehom. Sám človek dosiahne len veľmi málo ak sa dostane do situácie kde treba viac rúk. Ja som mal dostatok ľudí ktorý mi pomohli.
Prechádzal som mnohými „umeleckými“ obdobiami aj tu na BIRDZI. Začínal som s obyčajnými rýmovačkami, experimentoval som s rýmom a podobnými vecami. To boli moje začiatky a postupom času, ako som videl básne ktoré nemajú rým ale o to krajšiu výpovednú a umeleckú hodnotu, rozhodol som sa že rým trochu potlačím a skúsim dať myšlienky do neviazanosti. K tomu mi pomohla aj Knižka od Jozefa Urbana MALÝ ZÚRIVÝ ROBINSON za čo pánu Urbanovi ktorý je už tam hore ďakujem že ma nakopol k takej veci ako je písať bez rýmu.
Boli časy kedy som papier nechytil do rúk pretože moje pocity a nálady boli také zmiešané že už moja hlava a hlavne srdce a duša nedokázali stvoriť niečo čo by malo aspoň malú hodnotu.
Každý z vás mal určite také obdobie, nie som jediný.
Tak, a to je asi koniec tohto môjho blogu a ďakujem všetkým ktorý mi hviezdičkovali blogy, hodnotili. V poslednej dobe pribudlo pár ľudí ktorý začali hodnotiť čo píšem. Teší ma tom. Povzbudzuje k tomu aby som bol BIRDZU verný.
S úprimným pozdravom Matejjko2
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár