Boh to tak asi všetko chcel
a tak vykonal to čo mal.
Povedal: "Rozhodni sa."
Rozpäl som ruky a pozrel
na napravo, naľavo a rovno.
Bolo to ťažké, vážne ťažké
neopusťiť sa v dobách keď
ma nevedeli dostať z tmy.
Moje myšlienky.
Môj svet.
Môj ŽIVOT.
Rozhodol som sa a bojoval
ďalej aj keď som vedel že
udieram do murú ktorý
slamkou nezborím.
Rozhodl som sa zostať
tu a ukázať niečo Bohu i sebe.
Že dokážem.
Že vydržím.
Že nie som slaboch.
No bol som ním.
Padol som.
Kričal.
No potom si prišla ty a
ja som budoval nový
svet kde bude miesto
pre nás oboch. Pre nás,
nie len pre mna a preto rád
podstúpim obetu.
Pri večernej prechádzke som
si uvedomil koľko toho mám.
Mám teba, mám život
a možno mám aj tvoju lásku.
Možno.
A možno nemám nič.
Kárčam.
Uvedomujem si.
Milujem.
Nenávidím.
Existujem.
Ľúbim ťa a to je asi to
posledné čo ti chcem napísať.
Ako koľvek sa ti toto bude zdať
hlúpe ver jednému že úprimnosť
je silná a kráča ruka v ruke s láskou
a ja tento dar využívam naplno a nesnažím sa
skryť ho.
Buď ma budeš mať rada takého aký som alebo si zamávame.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
{davam * navyse }