Nebite a nezošľapujte moju ružu,
veď vidíte že plače a vy neprestávate,
už ani hlas nemá, nekričí,
do tváre, do tela jej búšite,
ale prečo keď vidíte že vaša krutosť tú krásu ničí?

Prídem pri ňu ale už to nie je ona,
plače, slzy jej tečú po tvári, tikot prestáva v srdci,
na druhý deň prídete a znovu prvá, druhá, tretia rana,
ja ako liečiteľ sedím a objímam ju,
plačem s ňou do noci.

Odnesiem ťa do bezpečia ružička moja krásna,
neboj sa, všetko sa na dobré obráti,
záleží mi na Tebe, chcem aby si bola šťastná,
už žiadna bolesť,
krutý ľudia a rany.

 Blog
Komentuj
 fotka
lovingewe  23. 6. 2010 09:16
Napíš svoj komentár