ona nevedela že to robí
pre ňu.
On sa snažil no
ona nevidela do jeho duše
takže nevedela ako sa cíti.
Bol.
Žil.
Dúfal.
Netušil čo sa stane, že aj jeho
hviezda raz môže silne zažiariť
a ako slnko oslniť človeka.
Netušil čo sa stane, že skutočne
Existujú anjeli ktorý čakajú na toho
kto im ošetrí a bude hladiť krídla.
Je smutné ak človek stratí
hviezdu pretože sa potkne
a tú nádheru strhne zo sebou.
Zraní ju a bude vidieť plakať,
on to takto nechcel, on ju skutočne
nechcel raniť. Nechcel hviezdičke ublížiť.
„Nájdeš lásku.“ Usmial sa Boh,
vložil mi do ruky papier, pero
a povedal TVOR!!!
Ja som tvoril a po nociach písal
niekomu kto vôbec neexistoval,
no aspoň nebolo vo mne prázdno.
„Našiel si lásku?“ spýtal sama Boh,
Ja som prikývol a vďačne som
ho objal a plakal.
Našiel som ju no zrazu som
si uvedomil že som zmätený,
niečo vo mne je čo to kazí.
Hlúposť a pochybnosti
mi zatieňovali zrak a ja som
nevidel krásu tej hviezdičky.
Potkol som sa a strhol ju
zo sebou, potrhal jej srdce.
Plače a ja sa právom obviňujem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tomice27
28. 10.októbra 2010 17:37
krásne myšlienky, veľmi sa mi páči tento tvoj štýl písania
Napíš svoj komentár