Počujem zvuk huslí hrať niekde
v diaľke, idem za tým omamným
zvukom krásna.
Sám Boh hrá pieseň Schindlers list
usmieva sa na mňa a vraví: „ Teraz ty.“
Ja ani neviem ako chytám tie husle.

Zavriem oči a z duše mi začnú
vychádzať melódie krásna, také
krásne akoby ich hral Boh.
Prekvapene pozriem na Všemohúceho
s otázkou v očiach:
„Ako je to možné?“

Iba ma objíme a šepne:
„ Je to v tebe.“
Zrazu sa ocitáme niekde inde od mora,
od miesta kde som zistil čo je krása.
Je to prázdna sála kde je len biele piano,
vôňa umenia a miesto uspokojenia.

Sadám za to piano, znovu zatváram oči,
otváram ústa a začínam spievať
pieseň z môjho života, spomienku.
Spomienku na bolesť i výbuch radosti,
na samotu i na miesto medzi priateľmi,
spomienku na môj život.

„Máš talent.“ Ozve sa od dverí a tam
znovu stojí Boh so svojím úsmevom
na tvári a so slovami: „Je to v tebe.“
Som básnik, poet v ktorom je niečo
čomu sám nechcem veriť ale iný
vo m na veria, preto nechcem sklamať.

 Blog
Komentuj
 fotka
zabudnuta  30. 10. 2010 22:54
nádherné k tomuto nemám slov...veľmi ma to očarilo
Napíš svoj komentár