kedy rozprestriem krídla,
utriem slzy a zaletím až
k tebe na miesto kde väzí
tvoje srdce.
Pobalím pár tašiek, cez plece
prevesím husle a gitaru,
na hlavu položím klobúk aby
mi ľudia mali na ulici kde hádzaťpeniaze,
zaviažem šnúrky a dám ZBOHOM domovu.
Nikomu nepoviem čo mi srdce
pošepkalo pri pohľade na jej fotku,
povedalo aby som šťastie a odvahu zobral
zo sebou zavrel oči, neobzeral sa,
len KRÁČAL.
Viem, vydávam sa na dlhú cestu
za hviezdou ktorá do mojich
básni vložila to čo som ja márne hľadal,
dala zmysel a pointu mojim
zaľúbeným činom.
Kráčam a zarábam na náš lepší život,
na náš nie môj pretože sa oplatí
nájsť človeka ktorý od základu
zmenil niečí život, život
ktorý bez lásky stál za nič.
Už si tak blízko, už ťa mám
nadosah tak prosím neuteč,
nevzďaľuj sa ani po krokoch
pretože smútok za tebou ma
spomaľuje a zňemožňuje sa hýbať.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
zabudnuta
8. 8.augusta 2010 23:12
wuaw ... nádherné...veľmi pekné ...oceňujem pasáž s klobúkom
Napíš svoj komentár