núti nás zamyslieť
kam ideme a kam sa chceme dostať,
núti nás plakať nad činmi ktoré
niekomu vzácnemu s dušou ublížili.
Povedali sme že už nikdy viac
no nedohodli sme sa s osudom
a zopakovalo sa to mnoho krát,
bolelo to znovu a viac.,
bolelo to nás i svet.
Niekedy si nepodávame ruky
s dobrej vôle ale s vypočítateľnosti
ktorá nás vraj zavedie ďalej
ako akákoľvek čestnosť.
Premrznutý pretože sme
stratili všetkých ktorý mali
zázračnú schopnosť zohriať nás
bez toho aby nastavili ruku a niečo si pýtali.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
zizisko
29. 7.júla 2010 10:12
Pekné
Napíš svoj komentár