1.
Cez stenu predral sa plač,
výkriky do tmy
a škrípavé slovo skáč
do dier a do hmly.
V dave našiel sa človek,
úbohý chlapec
ktorého nízky bol vek
a chcel trochu viac.
Chcel trochu viac, len svetlo,
veď bol primladý,
toľko sa toho stalo
keď stáli ľady.
Toľko sa toho stalo
keď už neveril,
keď srdce bilo,
on smútok do básne ryl.
2.
S čajovou šálkou
s myšlienkou na
teba dumám.
S horúcou láskou
teraz sa pýtam
kde ťa mám.
S čajovou šálkou
s básňou na pere
píšem spoveď.
Na srdci s rukou
pevne dúfam že si
stred...
…každého dňa….
…každej mojej básne...
…môjho sveta…
3.
Akosi priveľa sa na
mna valí,
akosi priveľa je na mna
toho
a spomienky čo na ulici
stáli
teraz hľadajú v niekom
inom dobro.
Sú to prikruté tresty
ale správne
že ja právom trpím za
svoje chyby
ktoré sú deň čo deň opakované
v mori v ktorom nedokážu
žiť ani ryby.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár