Často si písal denník a v tom denníku sa prihováral Bohu. On bol jeho skutočný priateľ o ktorom vedel že ho nikdy neopustí, nikdy na neho nekričal. Síce vedel že mu veľa vyčíta pretože to vo svojom vnútri cítil,. Aj tak vedel že Boh ho má rád. Mnohý ho za jeho vieru zhadzovali a nejeden krát sa dostal do konfliktu keď obhajoval svoj názor.
Aj dnes, 2. októbra si zapísal to čo cíti, to čo prežil. Zhrnul uplynulé dni do slov.
Drahý Bože.
Aj dnes sa ti chcem zdôveriť z tým čo cítim. Ja viem, ty vieš čo cítim, vidíš do mna. Len, pomôže mi to ak svoju dušu, tak komplikovanú a tajomnú vec dám do takej jednoduchej formy. Do slov.
V prvom rade by som sa ti chcel odvďačiť. Za všetko čo pre mna robíš. Viem, som niekedy nevďačný sebec. Uvedomujem si to a mrzí ma to. Ale to asi nestačí. Musím sa zmeniť.
Ty veľmi dobre vieš v čom som sa zmenil o čo som ťa v tej chvíli prosil. Viem, v druhej chvíli som sa nechal zviesť a porušil som sľub. Ale, aj tak si mi dal po čom som túžil. dal si mi nádej o ktorú som ťa prosil. Dal si mi dôvod znovu veriť a usmievať sa. Ďakujem ti.
Síce moja prosba nebol vyplnená v tej forme v akej som si ju predstavoval, ale skutok je splnený.
Ty veľmi dobre vieš že som potreboval lásku, porozumenie. No ty si sa zo sadením malého no tak dôležitého semiačka neponáhľal. Mnohokrát som sa ťa pýtal či to všetko je len skúška, alebo naozaj prišiel čas kedy sa mám zlomiť. Skúšal si či to ide ťažko a lebo ľahko. No nebol si podlý a nezasadil poslednú ranu keď som bol už na zemi.
Zoceľoval si ma údermi no pomáhal si mi aj vstávať. Chcel si docieliť jedno. Aby som sa zbavil pár hriechov. Aby som si vytvoril silnejšiu vôľu a vieru v tvoje slová: „Všetko bude dobre Maťo. Dám ti to čo žiadaš, len prosím počkaj.“ Viac sa mi neprihováral takým viditeľným spôsobom. Alebo vlastne, nikdy si sa mi tak neprihováral. Ale vedel som čo sa ma chceš spýtať, čo mi chceš rozkázať.
Nikdy si nepovedal: „MUSÍŠ!“ dal si mi na výber. Boli dve cesty. Tá správna a ta zlá. No tá zlá nesmerovala k záhube. Len trochu viac bolela ale všetko zlé je na niečo dobré. Nie je to trest len dobre skrytý zmysel a rada do života.
Dnes píšem tieto slová a ďakujem ti že si mi dal silu vydržať, dal si mi dôvod a posilňoval moju vieru. Leto bolo miestami ťažké i šťastné. Aj keď som si povedal: „Už neverím.“ Aj tak som veril a ty si to vedel. Ty si vedel že nedokážem úplne zašliapať a ja som šťastný.
Dal si mi lásku.
Dal si mi na výber.
Dal si mi zmysel.
Dal si zmysel mojich dní.
Dal si mi to po čom som túžil.
No viem že nič nie je zadarmo. Dal si mi dar a ja musím teraz dokazovať že si ho skutočne zaslúžim, že s ním viem zaobchádzať.
Nechcem raniť jej city a preto sa snažím. Snažím sa byť sám sebou pretože ak som sám sebou, viem že v mojich činoch si aj ty. Pomáhaš mi. No mnoho vecí dokážem aj sám. No všetko vďaka tebe. Všetko vďaka tebe.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
mirusik1
2. 10.októbra 2010 21:54
Napíš svoj komentár