nikto z nich nechce ukázať svoju tvár.
Tam niekde som aj ja, si tam aj ty,
je to život, kde sa nedá žiť bez chyby.
S veršami v hlave a kráčajúc vpred,
vravela si že všetko sa zmení no nie hneď,
hľadiac dopredu cez sklo dúfam,
túlajúc sa cestou, iba s poéziou sa strácam.
Pred sebou veľký svet a za ním ďalší,
rozhodnúť sa je údel čoraz ťažší a ťažší
a čakanie iba bláznom ponúkne bránu,
píšem ja ďalšie slová, práve na ňu.
Či však prečíta to, čo moje srdce cíti,
či nájde svoje šťastie, či ho uvidí,
veď tam je, samo čaká nakreslené na múre,
ten múr je náš. Spomienky v ňom sú plné.
Plno básni na múry no nikdy to nezotrieme,
vždy keď okolo prejdeme vždy si spomenieme,
všetko vytmavne len naše spomienky nie,
spomienky na nádej, na snívanie.
V každom srdci taký múr stojí, spomína,
je na tebe, či ukážeš svetu, nech sa naň díva
očami plných sĺz, či úsmevom zvaný raj,
svojím cítením prekričíš celý kraj.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
matejjko2
31. 8.augusta 2010 22:33
Ďakujem Majka..
Napíš svoj komentár