Inšpiráciu mi vnukla istá udalosť inak je celý príbeh vymyslený
Kráčala po ulici a snažila sa zastaviť slzy čo jej vôbec nešlo. „Vypadni preč a nevracaj sa!“ Toto boli posledné slová jej otca keď ju v opitosti udrel a zreval tie osudové slová.
Kristína ani na sekundu neváhala, hneď vedela kam pôjde. „Naše dvere sú ti vždy otvorené Kika.“ Povedal Maťo v jeden večer keď mu všetko o sebe povedala. Cítila na celom tele bolesť ale i vo vnútri duše. Čo teraz? Matka ďaleko, k otcovi sa nemôže vrátiť a u Maťa nemôže byť naveky. Raz sa musí postaviť a odísť preč, či s jeho vedomím alebo bez.
Má to ťažké, nenahovára si to, je to jednoducho tak.
Sadla si na lavičku, poriadne vyplakala, poutierala slzy a pokračovala.
Bola už pred jeho vchodom, teda lepšie povedané pod jeho oknom. Dvakrát zaklopala na parapetnú dosku ako sa dohodli keď sa niečo bude diať. Nemusela dlho čakať. Z okna sa vyklonila 16 ročný chalan s krátkymi hnedými vlasmi a chudou tvárou. Keď uvidel Kristíninu uplakanú tvár a červené oči, nič nepovedal, iba jej naznačil že je hneď dole.
Sadla si na lavičku, zavrela oči a znovu sa rozplakala. Nemohla myslieť na tú bolesť čo jej otec spôsoboval, nemohla, nechcela ale prichádzalo to stále, ako nočná mora.
Prvé čo Maťo urobil bolo gesto súcitu. Objal Kristínku. Keď zbadal modriny na jej tvári, nahnevane vstal. „Toto je už veľa!“ vykročil vpred a Kristína vedela čo chce urobiť. Už to chcel urobiť predtým, vždy keď prišla a povedala: „Zopakovalo sa to.“ Chytila ho za ruku a zastavila. „Nie, nič nezmôžeš.“ „Ale…“ „…nie Maťo, prosím, nie.“ Sedela tam, mlčky rozmýšľali čo teraz. „Poď, ideme do nemocnice, Richard ti to tam ošetrí.“ Richard bol Maťov 28 ročný brat ktorý robil na pohotovosti lekára.
„Znovu to urobil?“ Spýtal sa Richard keď prikladal ľad na opuchnuté Kristínine oko a natieral ruky mastičkou. Ona iba prikývla a hľadela do zeme a na dlážku padali slzy. „Maťo, tu máš lístok na rongen, potom príď so snímkou ku mne. Uvidíme čo nám to ukáže.“
Snímok ukázal že má ľahší otras mozgu. „Choďte domov, Kika ty si ľahni, potom prídem, OK?“ Obaja prikývli.
Kristína celú cestu plakala. Bol to pre ňu šok, tie rany. Maťo jej uvaril čaj a roztiahol gauč. „Spi, dobre?“ pohladil ju po vlasoch a nechal nech si oddýchne.
Spoznali sa v škole keď ju zazrel ako zničene ide na hodinu telesnej. Vtedy nevedel čo sa doma deje, čo je zač a aké muky musí prežívať doma keď otec príde z krčmy a ona sa stáva terčom jeho nadávok a úderov. Matka sa na nich vykašľala a dodnes nevedia kde je.
Maťo bol normálny chalan, teda, nie až tak normálny. Bol trochu iný ako jeho rovesníci. Mal neuveriteľný zmysel pre spravodlivosť, nikdy nepovedal nie nejakému vážnemu prianiu iných a neváha a pomôže aj za cenu vlastných strát Alebo problémov. Býva z bratom ktorý ho zobral k sebe po tom čo sa rodičia rozviedli a išli bývať niekde do Ameriky. Toto majú s Kristínou rovnaké. Rozvrátená rodina. Richard a Maťo sa o Kiku raz starali keď prišla k nim pretože otec sa znovu opil a porozbíjal všetko čo sa dalo. Kike sa podarilo utiecť, no teraz to šťastie nemala.
Čo teraz bude? Všetci traja si dávali túto otázku. Teraz je to už vážnejšie a treba niečo robiť. Kika nedovolí aby zavolali políciu. Naivne si myslí že sa otec ešte zmení.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
freschmint
28. 6.júna 2010 14:17
pekný , ale veeeelmi smutný príbeh ... verím, že keby bolo viac takých spravodlivých ľudí ako Maťo, bol by svet krajší ... aaa takí rodičia si deti ani nezaslúžia ... jooj by som všetkých dakde do vreca pohádzala ...
Napíš svoj komentár