v duši sa ti usídlil vták
ktorý dookola opakoval:
„Koniec, koniec.“
Bol chladný november,
ty si tomu vtákovi uveril,
sadol si si na prázdnu lavičku,
sklonil hlavu a zúfal.
Bol chladný november,
sedel si tam sám som svojimi
myšlienkami a pýtal sa:
„Malo to zmysel?“
Tam v hĺbke srdca cítil si
Nesmierny chlad a túžil
aby ťa zahrala, aby ťa znovu
zahrala v tomto chladnom novembri.
Bol chladný november,
túžil si len po jednom,
po dôkaze že nič nie je márne,
že toto všetko má zmysel.
Bol chladný november,
skláňal si hlavu, snažil sa
umlčať vtákove škrekľavé slová:
„Koniec, koniec.“
Na druhý deň ti práve
ona dokázala nežným
bozkom že to všetko
skutočne má zmysel.
Na druhý deň ten vták
len škriekal a škriekal
slová úplne iné:
„Je so mnou koniec, koniec.“
Tá vrana je tvoja
neistota a strach
že stratíš na čom ti
tak záleží.
Tá lavička je miesto
v tebe kde je láska,
veríš na ňu a chceš
v nej žiť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár