Sedím na ošúchanom múriku a rozmýšľam
o nás dvoch, o tom čo nás ešte čaká.
Sedím na múriku a píšem túto báseň
v nádeji že sa k Tebe dostane,
jedno dnes viem že srdce horúce mi zostane,
moje pocity, spomienky neunesie ani rozbúrená rieka.


Dnes je krásny deň a ja túžim ťa držať v náručí,
nežne stisnúť tvoju dlaň.
Nedočkavo čakám na tie chvíle
kedy budem môcť byť hocikde stále.
Ver že ťa ľúbim,
svoj úsmev a srdce pre mňa chráň.

Už neviem sa dočkať zajtrajška kedy
snenie pretrhne tvoj dotyk, nežné slová.
Listy ktoré som trpezlivo odkladal dostanú sa k tebe,
znovu zaspieva pieseň radosti srdce slabé.
Ty dávaš mi cieľ a zmysel začať
odznova.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár