Život vie byť niekedy krutý (pokračovanie č.11)

Mama ma stále len objímala a hovorila že je veľmi rada že som tu. Na chvíľu som si myslel že je to pretvárka, ale mama nie je taká dobrá herečka.
Vybalil som si veci do svojej izby ktorá sa vôbec nezmenila. Nemusel som si dlho zvykať na to že som doma. Bol to domov, miesta, steny a spomienky ktoré mi nikdy s pamäte nevymizli.
Mama sa zmenila, to som cítil, no neviem či za tým bola nejaká udalosť alebo muž. Nechcel som sa jej to pýtať ale asi videla na mojich očiach tú otázku. Začala rozprávať sama.
„Malú Nataly išiel vyzdvihnúť Jeremmi. O chvíľku prídu a zoznámim ťa aj s Jeremmim. Veľmi veľa zmenil odkedy si odišiel. Keď som ráno zistili že tu nemáš veci, že si ušiel, zrazu sa to na mna všetko zrútilo. Pocity, plač. Dovtípila som sa až vtedy že chyba bola vo mne. Dovtípila som sa že aj za tvojím aj za otcovým útekom môžem ja. Mrzelo ma to, strašne. Možno mi neveríš, ale to sa dá čakať. Pokašľala som toho veľa Zrazu som bola sama. Bez teba, otca, podpory, nemal ma kto podržať. Už som nemala na nič chuť. Všetok alkohol, party, nočné jazdy za mužmi, to všetko bolo minulosť. Všetkého tohto som sa dobrovoľne a rada vzdala. Veď tu bola ešte Nataly. Nechcela som aby aj ona odo mna ušla, aby si na mna spomenula len ako na ožranku, feťáčku ktorá pohnojila život každému koho stretla. Chcela som sa postaviť na vlastné nohy. Dala som si predsavzatie, že od základu zmením svoj život, zahodím starú masku a začnem žiť odznova. Aj keď bez teba a otca to bolo veľmi ťažké, snažila som sa a určité plody to prinieslo. Oveľa viac som sa zblížila s Nataly, zistila som že je to múdre inteligentné dievčatko ktoré ma neuveriteľné ambície na dosiahnutie svojich cieľov. Našla som si prácu, zmenila priateľov. Zo začiatku bolo ťažké si zvyknúť ale ten tlak som už nezaháňala pitím a inými hriechmi. Sadla som si von, pozerala na hviezdy a rozprávala sa s nimi. Verila som že ma počuješ, že ma počuje tvoj otec.
Každý deň som sa vám v duchu ospravedlňovala aj miliónkrát. No neboli ste tu a slová boli nanič. Chcela som niečo urobiť, veľmi, no nevedela som kde si ty a ani kde je otec. Žiť s tým tlakom viny na srdci mi dalo zabrať.
No teraz si tu a ja nechcem opakovať svoje chyby. Našla som v šuplíku tvoju tvorbu a uvedomila som si že v tebe drieme obrovský potenciál a duch toho, ktorý môže veľa zmeniť. Uvedomil som si že tými riadkami si chcel dať svetu najavo že potrebuješ pomoc, že sa chceš zaradiť a viesť normálny život v kruhu priateľov. Ja som to nevidela a strašne ma to mrzí a vyčítam si to. Ale teraz už bude všetko inak, sľubujem.“ Objala ma okolo pliec a vyčarila taký úsmev aký som u nej ešte nikdy nevidel.
TERAZ BUDE VŠETKO INAK, NOVÁ CESTA A NOVÉ ZAČIATKY.

Chýbala mi Kristy. Keď som tak sedel na posteli a písal novú báseň, uvedomil som si že jedno miesto v mojom srdci je prázdne. Miesto ktoré je len a len pre Kristy. Nebola tu, nebola pri mne. Tak dlho som po nej túžil, tak dlho som o nej sníval a teraz som odišiel. Nie je to fér pre ňu. Sľúbil som jej že prídem, ale dovtedy ubehne asi veľmi dlhý čas a možno si niekoho nájde.

Takto nemôžeš myslieť. Maj nádej.
Veď sa pokúšam ale nejde to. Mám v sebe prázdne miesto. Tak dlho som ho chcel zaplniť a teraz keď som mal tú možnosť, aj tak som to pohnojil.

Ulica. To bolo miesto ktoré mi zostalo blízke aj po takom dlhom odlúčení.
Vyšiel som večer do ulíc, len tak bezcieľne som sa prechádzal a vrátil som sa k svojmu starému neduhu. Fajčenie. Sľúbil som si že to vydržím, no teraz, keď som čakal že prázdne miesta sa zaplnia, práve teraz jedno veľké a bolestivé vo mne zívalo neuveriteľnou prázdnotou. Chcel som to vyliečiť, no sám som to nedokázal.

Každý človek túži po tom aby bol pochopení. Každý jeden chce žiť šťastne a ten kto nie je samovrah a hlupák pre ktorého neznamená možno šťastie duševné všetko, ale šťastie ktoré mu môže ponúknuť materialistický svet. Ja tužím aj po pochopení aj po šťastí ktoré zaplní moje vnútro. No teraz keď som sa vrátil s nádejou že všetko bude OK, ani zďaleka to tak nie je. Už veľa krát som premýšľal nad rebríčkom svojich hodnôt. Dnes doň patrí aj moja sestra a mama. Mama sa zmenila kvôli mne a uvedomila si vlastnú chybu čo nedokáže každý človek. Priznať si chybu je jedna vec, ale napraviť ju je skutočné umenie. urobiť pre nápravu to čo je potrebné a ťažké, to je umenie ktoré len málo ľudí ovláda. Moja mama si priznala vinu a aj sa snaží to napraviť.
Aj ja som si uvedomil chyby no nie som natoľko silný človek aby som ich zmenil. Bohužiaľ. Chcem aby mi v tom aj Boh pomohol no aj ja mu musím niečo ponúknuť. Ale čo? Poznám sa. Nesplním to. Aj mna lákajú hriechy sveta, ale odolávam im, zatiaľ. No pocit samoty a smútku je u veľa rokov nado mnou priveľký pán.

Nastal večer a ja, mama, Nataly a Jeremmi sme sedeli v obývačke. Jeremmi bol mladý muž na ktorom som videl že na mame mu záleží a podrží ju. Aj on prispel k jej zmene za čo som mu vďačný a nehnevám sa na mamu. Otec odišiel a ona potrebovala pri sebe muža. Verím, že Jeremmi bude ten správny. Nepripadal mi akoby chcel mame ublížiť. Práve naopak. Chcel jej ešte viac pomôcť udržať sa nad vodou čo by sama asi nezvládla. No teraz som tu ja, on a plno vecí pre ktoré sa naozaj oplatí bojovať.
Išiel som si ľahnúť s vážne dobrým pocitom. Začína sa nová cesta poznania. No ešte je tu jeden boj. Boj vo mne. Musel som vyhrať, musel som sa dostať úsilím k ´ďalším veciam ktoré mi pomôžu zvládnuť rany osudu. No môj život nebol len o ranách a bojoch.
Bol aj o sladkých víťazstvách a plodoch. Vďaku tomu som spoznal úžasným ľudí ktorý prispeli k mojej vonkajšie aj vnútornej zmene. Vždy ma tieto spomienky budú prenasledovať a s nimi aj sny a priania ktoré chcem splniť, no zatiaľ sa musím venovať dosahovaniu ďalších cieľov. Možno mi do cesty príde niečo čo ma na chvíľu zastaví, ale nádej sa budem snažiť udržiavať vo mne ale aj v iných ľuďoch ktorých stretnem.

Všetko sa začalo meniť veľmi rýchlo a začalo uberať tým správnym smerom. Prešiel som na inú školu ktorá bola zameraná na pedagogiku. Začal som od prvého ročníka a bol som v triede najstarší. Môj odbor sa zaoberal výchovou detí. Mal som rád kontakt s ľuďmi a najväčšou odmenou bolo pre mňa keď sa na mna vďačne a úprimne usmiali.
Môj talent na básne som ďalej rozvíjal. Aby som si trochu zarobil, začal som hrávať v pube kde ma prijali. Niektorý hovorili že neplatia mi bohvieako, ale ja som bol nadmieru spokojný. Mama nemusela sama platiť domácnosť a bol som je plne k dispozícii. Snažil som sa byť pre ňu najväčšou oporou. Liečilo to aj ju aj moje vnútorné rany.


Mama ma stále len objímala a hovorila že je veľmi rada že som tu. Na chvíľu som si myslel že je to pretvárka, ale mama nie je taká dobrá herečka.
Vybalil som si veci do svojej izby ktorá sa vôbec nezmenila. Nemusel som si dlho zvykať na to že som doma. Bol to domov, miesta, steny a spomienky ktoré mi nikdy s pamäte nevymizli.
Mama sa zmenila, to som cítil, no neviem či za tým bola nejaká udalosť alebo muž. Nechcel som sa jej to pýtať ale asi videla na mojich očiach tú otázku. Začala rozprávať sama.
„Malú Nataly išiel vyzdvihnúť Jeremmi. O chvíľku prídu a zoznámim ťa aj s Jeremmim. Veľmi veľa zmenil odkedy si odišiel. Keď som ráno zistili že tu nemáš veci, že si ušiel, zrazu sa to na mna všetko zrútilo. Pocity, plač. Dovtípila som sa až vtedy že chyba bola vo mne. Dovtípila som sa že aj za tvojím aj za otcovým útekom môžem ja. Mrzelo ma to, strašne. Možno mi neveríš, ale to sa dá čakať. Pokašľala som toho veľa Zrazu som bola sama. Bez teba, otca, podpory, nemal ma kto podržať. Už som nemala na nič chuť. Všetok alkohol, party, nočné jazdy za mužmi, to všetko bolo minulosť. Všetkého tohto som sa dobrovoľne a rada vzdala. Veď tu bola ešte Nataly. Nechcela som aby aj ona odo mna ušla, aby si na mna spomenula len ako na ožranku, feťáčku ktorá pohnojila život každému koho stretla. Chcela som sa postaviť na vlastné nohy. Dala som si predsavzatie, že od základu zmením svoj život, zahodím starú masku a začnem žiť odznova. Aj keď bez teba a otca to bolo veľmi ťažké, snažila som sa a určité plody to prinieslo. Oveľa viac som sa zblížila s Nataly, zistila som že je to múdre inteligentné dievčatko ktoré ma neuveriteľné ambície na dosiahnutie svojich cieľov. Našla som si prácu, zmenila priateľov. Zo začiatku bolo ťažké si zvyknúť ale ten tlak som už nezaháňala pitím a inými hriechmi. Sadla som si von, pozerala na hviezdy a rozprávala sa s nimi. Verila som že ma počuješ, že ma počuje tvoj otec.
Každý deň som sa vám v duchu ospravedlňovala aj miliónkrát. No neboli ste tu a slová boli nanič. Chcela som niečo urobiť, veľmi, no nevedela som kde si ty a ani kde je otec. Žiť s tým tlakom viny na srdci mi dalo zabrať.
No teraz si tu a ja nechcem opakovať svoje chyby. Našla som v šuplíku tvoju tvorbu a uvedomila som si že v tebe drieme obrovský potenciál a duch toho, ktorý môže veľa zmeniť. Uvedomil som si že tými riadkami si chcel dať svetu najavo že potrebuješ pomoc, že sa chceš zaradiť a viesť normálny život v kruhu priateľov. Ja som to nevidela a strašne ma to mrzí a vyčítam si to. Ale teraz už bude všetko inak, sľubujem.“ Objala ma okolo pliec a vyčarila taký úsmev aký som u nej ešte nikdy nevidel.
TERAZ BUDE VŠETKO INAK, NOVÁ CESTA A NOVÉ ZAČIATKY.

Chýbala mi Kristy. Keď som tak sedel na posteli a písal novú báseň, uvedomil som si že jedno miesto v mojom srdci je prázdne. Miesto ktoré je len a len pre Kristy. Nebola tu, nebola pri mne. Tak dlho som po nej túžil, tak dlho som o nej sníval a teraz som odišiel. Nie je to fér pre ňu. Sľúbil som jej že prídem, ale dovtedy ubehne asi veľmi dlhý čas a možno si niekoho nájde.

Takto nemôžeš myslieť. Maj nádej.
Veď sa pokúšam ale nejde to. Mám v sebe prázdne miesto. Tak dlho som ho chcel zaplniť a teraz keď som mal tú možnosť, aj tak som to pohnojil.

Ulica. To bolo miesto ktoré mi zostalo blízke aj po takom dlhom odlúčení.
Vyšiel som večer do ulíc, len tak bezcieľne som sa prechádzal a vrátil som sa k svojmu starému neduhu. Fajčenie. Sľúbil som si že to vydržím, no teraz, keď som čakal že prázdne miesta sa zaplnia, práve teraz jedno veľké a bolestivé vo mne zívalo neuveriteľnou prázdnotou. Chcel som to vyliečiť, no sám som to nedokázal.

Každý človek túži po tom aby bol pochopení. Každý jeden chce žiť šťastne a ten kto nie je samovrah a hlupák pre ktorého neznamená možno šťastie duševné všetko, ale šťastie ktoré mu môže ponúknuť materialistický svet. Ja tužím aj po pochopení aj po šťastí ktoré zaplní moje vnútro. No teraz keď som sa vrátil s nádejou že všetko bude OK, ani zďaleka to tak nie je. Už veľa krát som premýšľal nad rebríčkom svojich hodnôt. Dnes doň patrí aj moja sestra a mama. Mama sa zmenila kvôli mne a uvedomila si vlastnú chybu čo nedokáže každý človek. Priznať si chybu je jedna vec, ale napraviť ju je skutočné umenie. urobiť pre nápravu to čo je potrebné a ťažké, to je umenie ktoré len málo ľudí ovláda. Moja mama si priznala vinu a aj sa snaží to napraviť.
Aj ja som si uvedomil chyby no nie som natoľko silný človek aby som ich zmenil. Bohužiaľ. Chcem aby mi v tom aj Boh pomohol no aj ja mu musím niečo ponúknuť. Ale čo? Poznám sa. Nesplním to. Aj mna lákajú hriechy sveta, ale odolávam im, zatiaľ. No pocit samoty a smútku je u veľa rokov nado mnou priveľký pán.

Nastal večer a ja, mama, Nataly a Jeremmi sme sedeli v obývačke. Jeremmi bol mladý muž na ktorom som videl že na mame mu záleží a podrží ju. Aj on prispel k jej zmene za čo som mu vďačný a nehnevám sa na mamu. Otec odišiel a ona potrebovala pri sebe muža. Verím, že Jeremmi bude ten správny. Nepripadal mi akoby chcel mame ublížiť. Práve naopak. Chcel jej ešte viac pomôcť udržať sa nad vodou čo by sama asi nezvládla. No teraz som tu ja, on a plno vecí pre ktoré sa naozaj oplatí bojovať.
Išiel som si ľahnúť s vážne dobrým pocitom. Začína sa nová cesta poznania. No ešte je tu jeden boj. Boj vo mne. Musel som vyhrať, musel som sa dostať úsilím k ´ďalším veciam ktoré mi pomôžu zvládnuť rany osudu. No môj život nebol len o ranách a bojoch.
Bol aj o sladkých víťazstvách a plodoch. Vďaku tomu som spoznal úžasným ľudí ktorý prispeli k mojej vonkajšie aj vnútornej zmene. Vždy ma tieto spomienky budú prenasledovať a s nimi aj sny a priania ktoré chcem splniť, no zatiaľ sa musím venovať dosahovaniu ďalších cieľov. Možno mi do cesty príde niečo čo ma na chvíľu zastaví, ale nádej sa budem snažiť udržiavať vo mne ale aj v iných ľuďoch ktorých stretnem.

Všetko sa začalo meniť veľmi rýchlo a začalo uberať tým správnym smerom. Prešiel som na inú školu ktorá bola zameraná na pedagogiku. Začal som od prvého ročníka a bol som v triede najstarší. Môj odbor sa zaoberal výchovou detí. Mal som rád kontakt s ľuďmi a najväčšou odmenou bolo pre mňa keď sa na mna vďačne a úprimne usmiali.
Môj talent na básne som ďalej rozvíjal. Aby som si trochu zarobil, začal som hrávať v pube kde ma prijali. Niektorý hovorili že neplatia mi bohvieako, ale ja som bol nadmieru spokojný. Mama nemusela sama platiť domácnosť a bol som je plne k dispozícii. Snažil som sa byť pre ňu najväčšou oporou. Liečilo to aj ju aj moje vnútorné rany.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu