som sa díval na cieľ v snahe sa
rozutekať a dotknúť sa niečoho pre mňa
tak vzácneho.
Chcel som sa dotknúť lásky.
No zlyhávam, ako hviezda vyhasínam,
Rútim sa k zemi svedomím že tento pád bude
bolieť viac ako ktorákoľvek rana
Ktorú mi Boh uštedril.
Tu ide o môj sen a túžbu.
Tak ťažko sa píše báseň v ktorej
sa hovorí o niečom na čom mi tak
strašne záleží, báseň o niekom
kto tvorí celý môj svet, o niekom koho
som našiel ako anjela a teraz ho strácam.
Strácam ho Bože, prečo do srdca mi seješ
pochybnosť a zlosť, prečo sa neusmeješ,
neukážeš na ňu a nepovieš ODDNES BUDE VŠETKO
V PORIADKU.
Nerád sa pozerám na vlastný pád. Bolí to a plačem.
Odpusť mi, biednemu básnikovi ktorého
duša nevie odkiaľ a kam ísť.
Odpusť i ty moja priateľka za to že netušíš
čo sa vo mne odohráva.
Odpusť i ty Bože, viem, toto je TREST.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár