Filmový denníček 1

Dnes o 3 filmoch, a teda o 3 témach:
1) prečo si Hollywood nevie vymyslieť vlastný príbeh
2) aká je škoda, že mladí nepoznajú staré československé filmy
3) o sexuálnej revolúcii vo filme a že čoho je veľa, toho je dosť

1) The Girl with the dragon tattoo


Viac ako písať svoj názor/recenziu na tento film chcem vyjadriť svoje rozhorčenie nad samotnou existenciou amerického remake-u.
Ono to film vôbec nie je zlý. Fincher umí, to sa mu nedá odoprieť, urobil umelecké dielo už z úvodných titulkov a celé je to tak pekne "fight clubovsky" vizuálne prepracované a temné. Ale prečo? Prečo natáčať film podľa námetu švédskeho autora, odohrávajúci sa vo Švédsku, v mnohom odkazujúci na Švédsko a Európu, keď už raz bol natočený...prekvapivo Švédmi?
Tento film je v podstate detektívkou/drámou jednej rodiny. Takéto veci proste Európania robia lepšie. Originál je intímnejší, drsné sexuálne scény nie sú tak zdramatizované, no práve ich normálnosť ich koniec koncov robí pôsobivejšími. Originál je uveriteľnejší po každej stránke.
Rooney Mara je možno krajšia ako Noomi Rapace ale tam u mňa výhody americkej verzie končia.

2) Baron Prášil (Když Burian Prášil)

Nešmajchľuj me Ronalde, a pozor na pěšinku!
Inak vždy spoľahlivý youtube neposkytuje trailer ale fakt, zamilujete sa do toho. Burian je raz kráľ komikov a je strašná škoda, že jeho filmy v telke skoro nevidno, a ak áno, sú skryté pod odstrašujúcou nálepkou "filmy pre pamätníkov". Lebo dnes, keď sa celý televízny humor opiera o trápny výsmech a ešte trápnejšie vtipy, je osviežujúce pozrieť si niečo nenútene vtipné, po čom sa budete prirodzene usmievať/smiať, bez toho, aby zo seba musel komik robiť absolútneho idiota (alebo ním ozaj byť).

3) Kids



Pre niekoho hlboký umelecký počin, pre niekoho bohapustá šukačka (iné slovo proste nesedí). Výpoveď o mladej generácii 90. rokov, ktorej po rozume chodí len sex. Hlboké či plytké, toľko prehnane aktívnych teenagerov sa za hodinu a pol len tak ľahko nevidí. Plus dúfam, že v Amerike ozaj 10roční nehulia trávu, lebo inak som rada že žijem, kde žijem.
Je to proste Larry Clark a ten nesadne každému a i keď sa to mnohým určite bude zdať nechutné a nereálne, má to k realite omnoho bližšie ako pozlátené hollywoodske hviezdičky.
Plus sa naskytá možnosť porovnať život deciek pred 20 rokmi a dnes. Žiadny mobil, žiadny počítač, no napriek tomu boli teda omnoho viac "sociálne prepojení".
Je to zaujímavý (nepoviem rovno že hodnotný ale do istej miery určite áno) film, treba si spraviť vlastný názor a nezatratiť ho len preto, že nemá podľa filmových databáz hyper super hodnotenie.

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu