Keď si sedím a na tvoje očká myslím, životu neverím, nemôžem mať to na čo si zmyslím. Čakám a pozerám, neviem čo bude, do duše si nazerám, sedím si v kľude. Možno sa dočkám, aj keď mi prevláda samota, nervózne papier mačkám, je to Čakanie na Godota. Blog 0 0 0 0 0 Komentuj