Keď si sedím
a na tvoje očká myslím,
životu neverím,
nemôžem mať to na čo si zmyslím.

Čakám a pozerám,
neviem čo bude,
do duše si nazerám,
sedím si v kľude.

Možno sa dočkám,
aj keď mi prevláda samota,
nervózne papier mačkám,
je to Čakanie na Godota.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár