spievajú v básni o láske.
O šťastí v nešťastí,
o pohrome menom...
Slabí na úkor silných
nechávajú svoje stopy
v dušiach nevinných.
Stavajú si ta vlastné ploty.
Šťastní na úkor nešťastných,
robia vecí hlúpe.
Stavajú si vzdušné zámky,
veria že toto má zmysel nejaký.
Stavajú si vzdušné zámky,
myslia si že budú tak šťastní.
Hladní na úkor sýtych,
kráčajú ulicou prázdnou.
Naháňajú niečo pod zub,
asi ostanú hladní,
ľudia sú totiž úplne vadní.
Hladní na úkor sýtych.
Neverí im nik.
Ale nie len z chleba žije človek,
ale aj zo slova, zo slova najvyššieho.
Zo slova že si a budeš človek,
že hlad dávno nehľadám.
Nie len z chleba žije človek,
povedz to bezdomovcovi ty vole.
Potom budeš mať depku riadnu,
Keď naloží ti na hubu riadnu.
Fádny dôvod k tomu,
aby som mohol pádne
povedať že ťa milujem
Aby som mohol povedať
Že ťa milujem.
Od lásky neďaleko bývam,
od lásky neďaleko som,
od lásky neviem čo hovoriť mám,
lietam v oblakoch,
ale korene mám na zemi ako strom..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
kuko1965
25. 6.júna 2017 00:54
"Od lásky neďaleko bývam". No veru. Kiež by som si to vedel častejšie pripomenúť. Netreba chodiť ďaleko. No niekedy som zo sveta unavený a nevládzem tú lásku dostatočne vnímať/dávať.
Napíš svoj komentár