Skrsla mi raz myšlienka Aké časy pre nás prídu Na lúke som ticho sedel Búrky ma tu neobídu. Sedel , hľadel do duše V tieni bielych brezí Zo sna vyrušil ma však plač modrých nevädzí. Slzy im tiekli potokom Po ktorom sa plavím Odolať som však vládal Skalám, rybám dravým. Strach a strata rozplynuli Málo sa tu vidieť smie Stojíš v hmle na brehu Čln ma k tebe dovezie. V ruky pevne sa už držíme Prekonáme noc i dážď Láska nezná sna i hraníc Vieš, že ma vždy pri sebe máš. Blog 0 0 0 0 0 Komentuj