Sneh prikrýva smutnú krajinu
dáva jej lesk samoty
dúfam, že i tu maky rozkvitnú
a vylezú motýle v zámoty.

A v slnko obilie vykvitne
ruky hladných sa napoja
zaručí dážď z oblakov
a v plody práce sa premenia.

Avšak stále tu chlad vládne
vrany v kŕdľoch hliadkujú
spomínam si len matne
koho zasa znova milujú.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár