Spinkával na poduške vedľa malej Veroniky a tá ho ľúbila. Každý deň s ňou chodil do škôlky držiac ju za ruku koncom chvosta. Každý deň ho ošetrovala i keď mu nič nebolo. Každý deň mu dala papať, aby nebol hladný a každý deň mu povedala, ktorý chlapec sa jej páči a ktorá pani učiteľka je zlá.
No potom prišla iná hračka Väčšia. Bol to jaguár. Volala sa Casalia. Dino Dino sa ocitol na poličke. Úplne sám a z výšky sledoval ako všetký svoje tajomstvá hovorí veronika Casalii a vie jemu.
Jemné malé hračkárske slzy prejavujúce sa zaprášeným telíčkom Dina Dina stekali s jeho líc dolu, až sa zaprášila celá polička.
Dino Dino ešte teraz sedí na polici. Stále plače. A každý mesiac ho Veronikyna maminky vyperie aby bol krásny.
Dino Dino neplač. Raz ju to bude mrzieť...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár