V tom sa bezhlavo rozhodla preskočiť tú rozbúrenú rieku citov. Neplánovala to.. Nepočítala s tým, že to raz spraví. Keby áno postavila by si plť. Ale predsa sa k tomu odhodlala..
Povedala si: "Áno už je to za mnou! Už stojím jednou nohou na druhom brehu.
Zbadala ho.. V jeho očiach bol život. "Je to on? On je ten skutočný? Mám to risknúť a ísť za ním? Či sa len znova ocitnem na brehu rieky?"
V tom pozrela na jej pána vysnívaného. Ignoroval ju.. Znovu sa zahľadela na Steve-a. Nádherne sa usmial, zadíval sa na ňu upretým pohľadom. Natiahol k nej ruku a ona podľahla.. Podala mu ju, padla do jeho náručia. Cítila sa tak bezpečne! Už má pocit, že stojí oboma nohami pevne na druhej strane. Keď uprie pohľad na pána vysnívaného. Vidí, že ho to zranilo.. On len stojí a pozerá do davu ľudí smutnými tmavými očami. Neočakávala, že ho to tak veľmi zraní..
Nerozbehla sa za ním.. Mysľou jej behali otázky. "Ľutuje to? Myslí, že som mohla byť v jeho náručí? Prečo sa potom tak správa? Prečo mi ubližoval? Môžem mu to vlastne vyčítať? Nie!" Povedala si. "Nie, už to bol dlhý čas, čo som sa ubíjala takými otázkami. Tá stará etapa už týmto hasne. Je tu pán milý, ktorý prinesie nový začiatok. Nie! Už neotočím hlavu späť!"
Prešlo pár dní.. Pán milý ju už netúlil v svojom náručí. Zmizol.. A ona zostala hľadieť do chladnej vody na brehu rieky.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
rom4n133
14. 10.októbra 2010 22:18
skutočné, či niekomu venované, či vymyslené? ..hocičo.. aj tak to je prekrásne
2
zhrniem to tak že som pratala šuplík a našla som zdrap kde bolo napísané toto... tak som to tu šupla lebo som ti raz sľúbila že tu dakedy napíšem blog
Napíš svoj komentár