Galéria duše ( báseň)

Smiech z tvojich pier
plní moju schránku
a duša v nej,
tak plesá v prudkom vánku.

Domnienky skryté v ľudských hlavách
tvoria sa zo strachu pred zradou,
no zrada v našich bojoch
nebola by záhadou.

Dýky držíme blízko pri krkoch,
nikto netúži stlačiť spúšť,
a predsa cítim ostrie na hrdle
keď snažím sa újsť.

Zbaviť sa bubliny,
čo spojila sa s druhou,
privolá prasknutím
svorku hladných tvorov.

Myšlienky sú tvormi
blúdiacimi hlavou,
čo na svojich pleciach
nesú obraz s tvárou.

Tvár patrí mne, tebe aj im,
no obrazy s najkrajším rámom
ukladám do vitrín.

Zavriem oči a si v nej,
V mojej galérií výstavnej.

M.M

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu