Je teda zrejmé že aj keď reálny svet sa dá uchopiť a v podstate existuje len v stave ( tu a teraz ) ponúka, alebo presnejšie niekde v budúcnosti ponúkne okamih v ktorom si uvedomíte že nie ste sami a pravdepodobne do konca svojich dní už ani nebudete. Stane sa to jedného dňa a či už človek verí na osud alebo nie, pravdepodobnosť že dovtedy zomriete alebo svet zničí ďalšia svetová vojna nie je až taká vysoká ako fakt že budúcnosť jednoducho príde a nastane.
Nebolo to dávno ale nebolo to ani nedávno čo som sa zhováral o tejto na prvý pohľad zvláštnej myšlienke s jednou mojou staršou kamarátkou s ktorou už ale nie sme dnes v tak intenzívnom kontakte. Venčili sme jej psa a pri tom som sa zamyslel nad tým že tam niekde, práve teraz existuje, žije svoj život a reálne niečo robí osoba ktorá vstúpi do môjho života a ja do jej. Že tak ako je vysoko pravdepodobné to, že sa dožijem staroby a životného partnera, je nevyhnutné že tam niekde teraz je a možno som ju už stretol, rozprával sa s ňou, možno ju zdravím cestou do práce, alebo ju len poznám z minulosti, no ten človek práve teraz reálne existuje a v budúcnosti sa to jednoducho stane.
Spomenul som si práve vtedy na jednu situáciu o ktorej som tej kamarátke povedal. Keď som chodil ešte s mojou bývalou mali sme v partii jedného kamaráta ktorý mal priateľku. Celkom pekné dievča, dlhé blond vlasy, veľké oči a veľmi pekný úsmev. Jednoducho bola sympatický človek a jedného dňa sme sa u jednej známej stretli všetci ( vtedy 6ti - známa aj jej priateľ navyše ) na jej byte. Takže sme tam boli 3 páriky, hrali sme activity, rozprávali sme sa, smiali. Vtedy som s ňou prvý krát prehodil pár viet a ani vo sne by ma nenapadlo to, čo sa stalo o nejaký čas v budúcnosti.
S odstupom času som bol vtedy myslením a zásadami o niečo iný človek ako dnes, je to jedna z vecí ktoré sa naozaj tiež dokážu veľmi na človeku časom meniť. A aj keď som si vtedy na tom byte nedokázal predstaviť že niekedy budem bez Veroniky a situácia by mohla byť iná, to dievča, tá blond sympatická slečna bola tým človekom ktorý mi vstúpil v budúcnosti do cesty. Bol to zvláštny pocit keď som si uvedomil že som vedľa nej sedel, rozprával sa s ňou a spoznával ju ako človeka a o to zvláštnejší pocit keď som o pár rokov ležal pri nej a hladil jej vlasy. Zvláštny.
Niekde tam tí ľudia sú, možno ste ich ešte nikdy nevideli, možno ich dobre poznáte a stretávate denne ale budú tvoriť väčšinu z vašich životov a budete zdieľať s nimi to najsilnejšie čo si s niekym môžete dať.
A jedného dňa keď si uvedomím že ten deň nastal, spomeniem si na túto chvíľu a pocit že som vedel že tam niekde je. Nie je to osudové spojenie, nie je to predurčenie ako z príbehov o láske, je to realita a fakt ktorý je viac ako pravdepodobný a tak aj takáto prirodzená vec ako je budúcnosť ktorej sa nevyhneme prináša do sveta trochu rozprávky.
Blog
Komentuj
15 komentov k blogu
2
Niekde tam tie kotuce su, cakaju na mna, kym ich zdvihnem! Podte na moju hrud morääää!
9
to by bolo na tému, či ste si povedali pri niekom, že ste ho mali v živote fakt spoznať, náhoda alebo osud
10
@piotra su iba 3 moznosti ... 1. predcasne zomriem .. 2. zostanem bez partnera .. 3. stane sa to ... ine moznosti niesu a nastastie je najpravdepidobnejsia 3 ka...tak hlavu hore
12
pri tom kto som,je to najmenej pravdepodobne,a nic ine ako spriaznenu dusu nechcem,aj ked ja som debílek,takze mozno...
,,Venčili sme jej psa a pri tom som sa zamyslel nad tým že tam niekde, práve teraz existuje, žije svoj život a reálne niečo robí osoba ktorá vstúpi do môjho života a ja do jej" - a tato cast sa dobre citala
,,Venčili sme jej psa a pri tom som sa zamyslel nad tým že tam niekde, práve teraz existuje, žije svoj život a reálne niečo robí osoba ktorá vstúpi do môjho života a ja do jej" - a tato cast sa dobre citala
13
Sranda, že hoci je možnosť "samoty až do smrti" relatívne málo pravdepodobná, bojí sa jej strašne veľa ľudí.
14
Ja nad tym niekedy rozmyslam aj opacne ze ludia ktorych niekedy stretavam kludne mohli byt v minulosti v mojom zivote a mohla som s nimi napriklad travit nejaky cas ako dieta no nevidela som ich trebars 15 rokov a pravdepodobne nikdy nezistim ze je to ten clovek co vtedy...a kludne to moze byt aj ten "zivotny partner". Mozno som sa s nim stretavala ako dieta kazdy den na ulici ktovie...alebo mozno niektori ludia ktorych si z minulosti pamatam no neviem ani ich meno ani vyzor su okolo mna kazdy den a nespoznavam ich asi mi to neda spavat
15
Neviem no....ja si myslím, že budem sám do konca života už len z dôvodu, že som sa v živote asi 6x presťahoval úplne a stratil kontakty...práca čisto mužský kolektív a za hranicami. Viem, že nemusím a možno ani nebudem za hranicami celý život(kto vie čo život dá) ale i tak neviem si predstaviť ako 30-40 ročný keket sa zoznamovať na ulici s nejakou mamičkou 10 ročných detí ale i tak, nikto nikdy nevie ako a kde bude o týždeň
Napíš svoj komentár
ale nie, príjemný článok