Aj celkove milujem tie prazdne piatkove vecery, ked nie je do coho pichnut. Ked jedinym svetlym bodom je svetlo z chladnicky a mam obyvku len a len pre seba. Kde-tu pobehuje dvojnoha mala opica a celkom uspesne a talentovane mi brnka na nervy, umelkyna. Zvysenym hlasom ju dokazem zahriaknut, tak som to i vykonala.
Esteze tu je verny priatel pes, vzdy ochotny presuchnut sa do domu a robit mi nemu spolocnost. No i ten ma dnes vyvadza z rovnovahy, je rozdivoceny, vankus na gauci mu ruky podava.
Ano, chvilkami by som radsej bola niekde, uprostred bujarej zabavy bez alkoholu. Ale aj nema psia spolocnost a suchare su znesitelne. Takto viac pocujem vnutorny hlas a to moze byt len prospesne. Niekedy je naozaj vyhodne a sebapovzbudzujuce byt sam so sebou, aspon jeden vecer, i ked je piatok a moze to prist cloveku otravne. Ale ako potom mozeme ziadat,aby iny neboli otravni s hlupym spravanim k nam, ked vlastne neznesieme ani sami seba?
To ticho vyzdvihuje a krmi ducha, dusu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár