Sobotňajšie obedy

Excitovaný stav. Nadobličky pumpujú do tela nemilosrdne adrenalín. Svieti slnko, takže sa vylučuje aj kortizol z rovnakého zmieneného orgánu. Rastie frekvencia pulzu. Rozumové funkcie nie sú v tomto okamihu také podstatné...

Úder tehlou po hlave. Prvý. Druhý. Tretí. Mozog prestáva počítať. Pohyb rukami sa opakuje. Dosahujem bod, keď vidím striekať niečo červené. Tepna? Strieka mi to na tvár a šaty. Pokračujem s pohybom tehly.

Všetko prebehlo relatívne ticho. Prvý úder pravdepodobne omráčil. Ja som zvuky nevydával. Len tlmený krik. Našťastie nešlo len o zlosť. Šlo tu aj o nenávisť. Tá prehlušila zlosť.

Búcha mi srdce. Útržkovito sa aktivujú rozumové funkcie. Ešte sa ale nepospájali do zdesenia. Pozerám na oblohu.

"Kurva to urobilo dobre."

Olížem si peru. Pri živote aký... (pozriem na neho) ...viedol, tam môže byť kľudne nejaká infekcia, ale toto je teraz trocha vzdialenejšia starosť. Zaujímavé, že som po ceste našiel tehlu. Zaujímavé, že som ju dvihol. zaujímavé, že som ho tu stretol. Zaujímavé, že mi bol chrbtom. Už to chce len... Kurva...

Opodial leží lopata a vrece. Dvihnem obočie. Z vrecka si vyberám osviežujúce vreckovky a pretieram si tvár. Zdesenie trvalo celú sekundu. chcel som sa pred sebou tváriť šokovane ale nejak to nešlo. Bol som príliš spokojný, že je ten šmejd mŕtvy. Odfúkol som si. "Dobre, trocha hystérie by sa patrilo, predsa len si zabil človeka." Ticho... "ACH BOŽE JA SOM..." nie nefunguje to. "ČO TERAZ LEN URO..." mrkol som na lopatu a vrece... Prvý krát som niekoho zabil a nevyzerá to na traumu. Čakal som niečo veľkolepejšie. Flashbacky a tak. No nič.

Vystrel som sa a ťapol po bokoch. Ešte aj jama je vykopaná. Nič... absolútne žiaden zážitok. Kopol som si ešte raz do mŕtveho tela.

"Šmejd jeden zasraný!"

Spravil som pár krokov ku vrecu. Asi by sm sa mal pozrieť. Pomedzi končatiny (dal si záležať na posekaní) kukala tvár jeho otca. Vedel som, že ho nemá dva krát v láske ale toto je veľa. Ale žiadna trauma neprichádzala... Jeho foter je podobný degeš ako on. Kvôli nikomu tu slzu nevyroním... Hmm... tak sa asi dám do sekania sekerou...

Počkať... načo?

Nacvićil som sistraumatizovaný výraz, dvihol som telefón a vyťukal číslo polície. K-k-k-koktavo som im-m-m-m povedal, že ma chcel zabiť, keď som náhodou šiel okolo, videl čo robí a on vedel, že by som ho spoznal.

Usmial som sa a sadol si ku stromu. Zapálil som si cigaretu z balíka, čo mal vo svojom sračkovom aute...

Moment. Niečo mi tu nehrá. V prvom rade... Prečo som bol v lese a mám pri tom na sebe oblek? A tá tehla tu jednoducho nepatrí... Nepatrí doprostred lesa...

Tá sekera sa podobá na... nie to nemôže byť... áno to JE moja sekera!

Potiahol som si znova z cigarety a zamyslene pozrel na zem. Nezavolal som ho sem náhodou ja? Aj lopata je moja... keď to tak vezmem, toto nieje les ale park. Veď som to aj povedal policajtom... Usmial som sa.

Tak predsa len traumatický zážitok. Počujem sirény a krútim hlavou. "Som to ja debil, ísť kvôli takému ľudskému odpadu do basy..."

Budím sa. Smejem. Uf to bol sen. Vstávam z postele a polievam kvety. Vytiahnem roletu, aby som videl na zasnežené mesto. Je sobota. Chce to nachystať obed.

Ostrúham zemiaky, pripravím marinádu... Ach, nenechal som rozmraziť mäso. Otvorím mrazničku a vyberám ruku. Napustím umývadlo teplou vodou a vkladám ju do neho. nechty sú už vytiahnuté, stačí stiahnuť kožu. Nemal som na to čas. Dvíham telefón a volám babke.

"Ahoj, to som ja. Ako sa máš?"

"Ahoooj! Dávno si nezavolal. Mám sa dobre. Idem dnes na chatu."

"Načo? Veď je sneh."

"Treba ho odhrabať."

"Nechoď, ja to pôjdem urobiť."

"Nie, nie... viem, že máš teraz veľa práce. Ako sa máš ty?"

Hmm... ešte ostal kúsok stehna zo včerajška. Odrezávam si kúsok chleba a namáčam do šťavy. Spravil som to na cesnaku. Všetkým chutilo.

"Veľa práce... To máš pravdu. A v poslednej dobe mám zlé sny."

"Musíš chodiť skorej spať."

"Nevadí ti ak budem jesť? Som hladný ako vlk."

"Kľudne papaj."

Prežúvam... "Ja ti neviem," ...prežúvam... "asi by som fakt mal. Len keď je toľko povinností, ktoré mi spať jednoducho nedajú." ...prehĺtam.

Do tela sa uvolňujú hormóny šťastia. Fyziologická reakcia organizmu, na niečo, čo mu chutí. Na parapete sú kvety. Navzdory zime, z nejakého dôvodu kvitnú. Život má zvláštne pravidlá. Vedeli ste, že hovno pozostáva z veľkej časti z popola?

 Blog

14 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu