Nenachádzam slov keď myslím na krvavé ruže rastúce v zime pri tvojich nohách. Ten krásny čierny zamat snehu a tvoje modré oči bez dúhoviek.
Si taký hmatateľný, až mám pocit že nejestvuješ. Ale tie spomienky mi dávajú pocit, že ty si už po tejto zemi kráčal.

Neprichádza mi iná možnosť do úvahy, lebo ako znenávidená som konečne prišla na to, že žijem.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár