Slávka, Lucka, Maťo, Anka, Zdenka, Betka, Domča, Nika a Peťo. Súdržná deviatka. Každý z nás má svoj príbeh, každý má svoje problémy, minulosť, no za najpodstatnejšiu považujeme prítomnosť. Máme sa všetci radi a môžem povedať, že sme ako rodina. Veríme si navzájom, aj keď v niektorých prípadoch nie úplne.
Napríklad taká Slávka. Žena s tvárou a dušou dieťaťa - nesmierne čistou, úprimnou a priateľskou. Vždy mi zdôrazňuje, že jej otec je novinár a že od svojej mamy dostala vyšívanú utierku. Pri pečení chlebových placiek sme sa opäť dôverne rozprávali, no ja (hlupák) som musel náhle odísť preč. Ona tam zostala uprostred vylievania si duše a ja som len tak odišiel, aj keď nie dobrovoľne. Stále si to vyčítam. Musím to napraviť.
Naše slniečko Lucka. Iba sa na Teba usmeje a hneď máš lepšiu náladu. S Luckou si vzájomne z celého kolektívu práve my dvaja najlepšie rozumieme. Máme rodičov s rovnakou povahou, rovnaké názory, rovnaký zmysel pre humor. Ona to pripisuje tomu, že sme rovnaké znamenie vo zverokruhu, ja to však považujem aj za výsledok žičlivej náhody.
Ja sa definovať nebudem. Som príliš komplikovaný a iba by som pokazil príbehy týchto ľudí okolo mňa.
Anka, železničiarka. Žena, z nás všetkých najskúsenejšia. Životom preskúšaná mnohokrát a pritom vždy optimistka. Raz som našiel knižku ľudových piesní s vyše 150 piesňami, a ona nevedela len toľko z nich, že by ste ich na prstoch porátali. Vždy vie poradiť, vyrozprávať vtipnú príhodu zo života, no vie byť aj seriózna. Obdivujem na nej, že sa vie vzoprieť drzému človeku, čo mnohí z nás iba ,,prehryzú" a žijú si ďalej. Ona nie. To je moja predstava, akí by mali byť Slováci. Aby sa nebáli konfliktov v ich záujme. A pozor, pozor, Anka obľubuje dohadzovať a vytvárať páry!
Zdenka je veľký pedant. Ona je z tých, čo neslušných ľudí prežrú, ale narobia jej len zbytočné nervy. Vždy je ochotná zabaviť sa, vie byť dobrou kamarátkou a vždy je schopná prispieť do debaty nejakou svojou skúsenosťou či príhodou zo života.
Betka nastúpila do múzea po prvýkrát tento rok, presne tak ako ja. Budúca pani právnička - robíme si z nej srandu, lebo stále je zahĺbená v paragrafoch. Kvôli skúške z politológie.
Domča tiež nastúpila tento rok, no je to samotárka. Komunikuje iba s pár ľuďmi z nás. Robí prácu navyše, možno preto, lebo sa jej to zdá zaujímavé, keďže študuje v meste plnom striktnosti a pravidiel - v Londýne.
Hrdličky Nika a Peťo. Ak majú spolu službu, tak ich rozdelí len príchod návštevníka, ktorého jeden z nich musí privítať. Do múzea prišli minulý rok, už ako pár. Oni to stihli aj bez pričinenia sa našej Anky.
Hoci sme aj odlišní, spája nás jedno - láska k nášmu skanzenu. Preto si vždy potrpíme na základné pravidlá pre návštevníkov - aby ich oni dodržiavali. Neraz sme museli volať hasičov, aby prišli uhasiť v lete vzniknuté lesné požiare, a tým sa naša spoločná láska k múzeu i vzájomné priateľstvo len a len prehlbovali. Mne už iba zostáva veriť, že sa náš kolektív zíde v takejto zostave aj budúce leto !
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
marleymt
27. 8.augusta 2013 11:17
...žeby si dneska vybehnem na bicykli do skanzenu?
Napíš svoj komentár