Pery mi túžbami kričia, čakať na teba sa nikdy nenaučia. Tak túžim, daj mi bozk. Nauč ma milovať, nauč ma rozdávať, nič nečakať, a potom prijímať. Po bozku tvojom, zbiehajú sa mi slinky. Skryjem túžbu do pusinky. Na líčko ti ju nežne dám, snažím sa a nič nečakám. Keď ty zrazu, vlastne tvoje ruky, ma stiahnu naspäť, čakať, to boli muky... Bozk s čista jasna, bolesť prehrmí. Túžba sa túžbou naplní... Milovať Ťa, to chyba nikdy nebola. Ak by som niečo také niekedy tvrdila, radšej by som umrela. Kto závidí našu lásku, nech sa vôbec nestará. Osud spojil túžbu sladku, zrazu sa nádej prebrala.... Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj