Dlho a ničotne som sa dívala do tvojích nádherných spaľujúcich očí. Tak nádherne chladivých a tak úžasne spaľujúcich.

Srdce búšilo o preteky, no tvoja tvár sa ani nepohla. Nemihla sa ani len jediná tvoja vráska pri tomto predčasnom tlkote môjho srdca.

Vyzeral si ako dokonalá socha vytesaná z ľadu.

Bez výrazu, bez pohnutia, bez nadšenia, bez strachu, či ľútosti. Bez bolesti, radosti, bez smiechu, či sĺz.

Nemo si tam sedel, oproti mojmu dychtivému telu. Možno si premýšľal. Možno si bol už dávno rozhodnutý.

Dívajúc sa na tvoje pery, som sa toľkokrát pokúšala prehovoriť, no zrazu si ich skrútil do pokrúteného úsmevu.

Prisunul si si stoličku bližšie ku mne. Bez nejakého hluku, bez ťahania po dlážke, bolo to, ako keby tá stolička vzlietla.

Tvôj kamenný výraz pominul a nahradili ho obavy. Netušila som, čo sa odohráva v tvojej hlava, no mala som nejaké podozrenie.

Nadvihol si kútik úst v bezodnom premýšľaní a potom si ho spustil späť.
Tvoj zrak skúmal steny okolo nás. Díval si sa na ne príliš dlho.

Vedela som, že každé tvoje rozhodnutie bude bolestivé, no aj tak som dúfala, že to bude to prijateľnejšie pre mňa.

Pousmial si sa, a ja som dúfala, že konečne prehovoríš... Už som nevedela odolávať tomu tichu, tomu blízku, jednoducho ničomu...

Opatrne si chytil moje ruky do svojich. Prechádzal si po nich prstami. Potom si mi otočil ruku a prechádzal mi po čiarach na dlani.
Neurčito si ich skúmal.

Vždy som vedela, že máš nádherné oči, no keď si sa mi do nich vtedy zadíval prepadla som šialenstvu. Zabudla som ako sa dýcha, zabudla som, aké to je, keď mi tlčie srdce.

Tvojmu ľadovo-hrejivému pohľadu sa nedalo uhnúť. Nedalo sa mu brániť, nedalo sa pred ním utekať.
Moje nohy sa v tom okamihu premenili na dva kamenné stĺpy, neschopné pohybu.

Chladnou rukou si ma pohladil po vlasoch a nežne si ma bozkával po hlave.

Moje roztúžené telo sa roztápalo pod dotykmi tvojích rúk.

Vtedy si to spravil. Už som ani nedúfala, že pocítim tvoje pery. Nežne si ich priložil na moje.

Moje slová sa strácali pri dotyku s nimi...

Tak som sa prestala snažiť rozprávať a topila som svoje slová a nekonečnej záplave tvojích nežných, úžasných bozkov...

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
angel_love  6. 4. 2009 19:58
veľmi pekné
Napíš svoj komentár