Z čoho sa spovedám? Z pocitov, ktoré ma dusia poslednú dobu už pridlho, aby som ich nechala len tak v sebe prežívať. Za posledné roky ma opustilo príliš veľa ľudí, na ktorých mi záležalo. Ostali po nich prázdne miesta, ktoré je ťažko niečím zaplniť. Áno viem, že jedni ľudia odchádzajú a iní zase prichádzajú. No je možné aby sme počas svojho krátkeho života prišli o tak veľa lásky, milých slov a objatí, ktoré nám boli odobrané? Prečo už nemôžem pocítiť to krásne babkino objatie, nepočuť jej príbehy a cenné rady do života? Je vôbec možné prežiť toľko bolesti zo straty?
Prežiť úplne bez ujmy asi nedokáže nikto, po každej rane zostane ryha v srdci. Prežiť ako tak však môže len silný človek, mne osobne dodáva silu, že mám ešte stále niekoho o koho sa môžem oprieť. Vždy bola a bude pre mňa na prvom mieste moja rodina, tí jediní sú tu vždy, kamaráti áno tí tiež, avšak tieto vzťahy sú labilné,vydržia len silné a dostatočne udržiavané priateľstvá. A v neposlednom rade veľkú silu čerpám zo zvierat, sú to neuveriteľné tvory, ktoré oplývajú toľkou láskou, ktorú ani človek nevie veľakrát poskytnúť.
Ani nie behom pol roka sme prišli o dvoch psíkov, bolo to strašné. Myslím, že zvieratá sú verejnosťou obchádzané, a veľa krát sú obeťou násilia, čo vo svojom živote asi nikdy nepochopím. Len pre pripomenutie: zvieratá prišli na tento svet rovnako ako my ľudia, a to plnohodnotne si žiť svoj život!
Každý človek by mal mať preto ukrytú vnútornú silu, ktorá sa objaví zakaždým, keď už neviete ako ďalej. Lenže odkiaľ ju vziať? Každý človek je iný, každého napĺňajú úplne iné veci, ja už som ich zopár pomenovala.
V súčasnosti vnímam absenciu dvoch pre mňa veľmi cenných zdrojov vnútornej sily. Prvým je prítomnosť môjho malého psíka, ktorý však čoskoro opäť nadobudnem, a ten druhý zdroj má pre mňa veľmi osobité postavenie - je ním muž.
Úvaha
Komentuj
3 komenty k blogu
1
georg21
5. 3.marca 2017 22:33
@mia 714 Ja som zistil, že je dobré, nespoliehať sa len na ľudí (príp. zvieratá), napr. preto, že ak ich skutočne milujeme, dávame im slobodu nás opustiť, a tiež, nie je správne byť závislí od ich prítomnosti...
3
Polovicu života som si myslel že moje šťastie zavisí od toho či mám niekoho po svojom boku , ši mám priatelov a tak. Ale láska neprechádzala a v podstate každý víkend som trávil osamote.
Potom som veľa študoval , čítal , premýšľal až som na to prišiel. Treba sa vedieť o prieť o seba , robím to čo nás baví čo nás napĺňa. Ak tento stereotyp a čakanie na smrť mám nejak prežiť a zvládnuť hoc aj osamelí tak musím tvoriť aby tu po mne aspoň niečo ostalo. Preto že veľa ľudí iba prežíva , sú otrokmi majú všetko a niesu šťastný , majú frajerky , rodiny a niesu šťastný za to ja som spokojný a vyrovnaný preto že robím to čo ma napĺňa. Preto že ešte stále snívam a pracujem na sebe.
Potom som veľa študoval , čítal , premýšľal až som na to prišiel. Treba sa vedieť o prieť o seba , robím to čo nás baví čo nás napĺňa. Ak tento stereotyp a čakanie na smrť mám nejak prežiť a zvládnuť hoc aj osamelí tak musím tvoriť aby tu po mne aspoň niečo ostalo. Preto že veľa ľudí iba prežíva , sú otrokmi majú všetko a niesu šťastný , majú frajerky , rodiny a niesu šťastný za to ja som spokojný a vyrovnaný preto že robím to čo ma napĺňa. Preto že ešte stále snívam a pracujem na sebe.
Napíš svoj komentár