Táto báseň je pre jedného človeka.Najprv som myslela,že ju nikdy nezverejním.Napísala som ju v noci,keď som nemohla spať.Možno ju mnohí nepochopia,možno nikto a možno všetci.Vzhľadom k tomu,že je len pre jedneho človeka tí ostatní podstatní vôbec nie sú.

**************************************************

Zas je noc hlboká
a odličovač do oka
kvapol mi a strašne štípe ma
snáď to prejde do rána

Zas rozmýšľam nad mojími
citmi strašne praštenými
prečo ich ja nemôžem
snáď to ja raz dokážem
najavo dať
neschovať
znova riecť len ľúbim ťa
a ja nechcem! stratiť ťa

prosím bobo vráť mi nádej
že láska už nie je v smrade
nenávisti a zlých predstáv
zakopaná tak ich zastáv
moje strašne myšlienky
čo ako také kamienky
respektíve kamene
tlačia ma až do zeme
snažia sa mňa zadusiť
vzťah a môj cit udusiť
strach ma škrtí..zabíja
veď máš predsa sedemnásť

Tak sa pýtam
som si istá?
že či nemáš málo rokov
či to bude bez pokrokov
ako to len dopadne?

Avšak po tom poslednom
viem,že vek zas vôbec v tom
žiadnu rolu nehraje
a tak srdca okraje
začínaju zachvievať sa
a dať voľný priestor šancám

Moc ťa prosím
skoro kľačím
do nebies zrak upínam
do bolestí upadám

Nájdi toho anjela
čo stále vo mne zomiera
lebo čo ak predsa zomrie??!
A len moja hlava povie
oznámi mi smutnú správu
že ja mám už len tú hlavu
že moje srdce mladé smutné
citov vôbec nie je schopné?

A tak Bobo
tak mi pomôž..

Ja už nechcem zas znova
byť ľadová kráľovna

A ako také dievčatko
ktoré držia nakrátko
chránia,strašia,boja sa
že zas pôjde do lesa
a niekto strašne necitlivý
zašpiní ju od hliny
a jej dušu nevinnú
zakope pod tú hlinu
a z dievčatka ostane
chaos zase nastane
tá necitlivá karieristka
city pustím len tak zblízka
a aj to len strach a hnev..

Bobo..toto je prosba
ktoru asi ani neprečítaš
lebo vraví strašne veľa
duša tá je ubolená..
A tebe len ostáva
zahrať sa na lekára..

Tak skús si získať dôveru
až nespravím neveru
ako vtedy minule
lebo tentokrát
to zabije
tú moju dušu pestrú
...a to fakt je len ten klam
že ja necitlivá som...

To všetko je len obrana
duša sa mi zatvára
pred týmto šialeným
svetom zo zla stvoreným..
Zatiaľ ťa mám ja len rada
ale možno sa mi pozdáva
že raz zase ľúbiť budem..

Zas a znova...
Tak čo teda?
Prosím..
Ak si toto prečítaš
tak som asi opitá(lebo inak by som ti to prečítať nedala)

a kto si toto prečíta
akoby ma nahú videl

a ja stále som bez krídel...

Tak pssst...Ďakujem..

 Báseň
Komentuj
 fotka
mimi89  19. 7. 2008 16:53
fuuu...nadherne, takeee uprimne, a krasne
 fotka
shroomy  8. 2. 2009 17:59
krasne...
Napíš svoj komentár