Ja nie som lakomec!

stojím tu nahá
hryzie ma sláva
šeptá sa šeptavosť
žobrák svoju špinavosť
skrýva
-v kartonovej krabici
z tícisovej plazmy-
býva_

správnosť vašeho úsudku mi je cudzia
títo ľudia sa každé ráno budia
so žiaľom v duši
a na perách ani náznak falošného úsmevu
už dávno tým perám nie je do spevu
ruky špinavé deň dňúci
jeden za druhým idúci
prosia o kus kôrky
kus chleba

a čo spraví väčšina z vás?
tým špinavým úbohým rukám
*nič predsa nedá*
môže si predsa za to sám
z čoho ti ja tie peniaze dám
driem ráno driem z polnoci
do dalšej a po noci
prebdenej
peniaze pod vankúšom
spiac na nich snívam sny bezsenné
radosť života
radosť z vecí, šťastia druhých dávno vyprchla
hon za slávou
peniaze leťťe
chcem si vás skryť
v tomto betónovom gette
peniaze mám chudáci hľadte!

oni si za to môžu
oni piť začali

vedzme, že to ich údel
osud pán šialený to chlap
skúša
my sme tomu neprepadli
vlak sa rúša
rušeň hučí koľajami sa valí
a my si nevážime, my nemáme radi
to, že piť sme nezačali
že máme vlastnú posteľ
pohár mlieka
...

preto darujem cent dva desať
pár eur možno kus chleba
čo iné im ostáva
kúp si flašu
nech aspoň nachvíľu ti úsmev na tvojej tvári životom skúšanej
že si ten boj prehral a nedostal si sa dalej
-vyčarí-
tam, kde nám iným sa podarilo uspieť
tam, kde ty musíš trpieť
-v živote-

nie som lakomec
chcem sa deliť
lebo ten, kto sa delí
vždy najviac má
keď nič iné
aspoň vedel, vie a vedieť bude
že tou maličkosťou pomáha
a možno aj úsmev vyčaril...
***

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu