píšu ľahko neviazane
zaľúbeným básnikom
čo nenávidia na nikom
keď realitu človek vidí
že na láske čosi smrdí...
Láska krásna vec to je
avšak ľahko ubije
úboheho človeka
čo sa ľahko naľaká
citov druhej osoby
keď nedodržia osnovy
necítia tú lásku silnú
iba slabú a pochybnú
city v srdci im len hynú...
Stále sa s básnikmi hádaju
stále do básnikov šprtajú
..básnikom to trhá srdcia
ostanú im na paprčiach
obyčajné mozole..
protézy su hotové.
Protézy sú srdcia nové
čo vyrástli pri tom strome
ktorý nová láska
čo ubolené srdcia hláska
vysadila pre zmenu
až vyhodí babenu
trápiacu si básnika
čo pred svetom uniká
do sveta zlého,čierneho
ako také nemehlo
odísť z neho nechce sa mu
nedokáže zdvihnúť hlavu
ruku k srdcu načiahnuť
tŕň si z neho vytiahnuť
zobudiť sa,spamätať
k novej láske hneď bežať..
Ráno bozkom prebudiť sa
city hučia ako píla
čo reže staré neresti
hučí to až do kostí
neresti sa rozpília
básnici ich odhodia
moria si ich odplavia...
..do diaľky a do neznáma..
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
pawlo
21. 6.júna 2008 22:15
Ihneď zo začiatku som mal tušenie že sa mi to oplatí prečítať - a nemýlil som sa - som rád že som si to mohol prečítať pretože keby som tak nespravil tak by som prišiel o veľa - super
Napíš svoj komentár