Ležím v samote štyroch stien,
premýšľam nad milostným životom.

Mám pocit,že nastal čas zmien,
samota sa stala mojím novým mottom.

Moje telo je prázdne a bezduché,
už nič nie je tak krásne jednoduché.

Práve teraz cítim potrebu mať niekoho vedľa seba,
no veľmi dobre viem,že sa to nedá.

Že tá osoba,čo pri mne mala byť,
je už iba minulosť.
Jednoducho to musím zvládnuť a naučiť sa bez nej žiť.
Cítim tú nenávisť a hlavne zlosť.

Aká neprávosť,nechať ma samú v tomto svete,
a vraj ,,Milujem ťa“, toľko lží v jednej vete.

Neostáva mi nič,len zodvihnúť sa z dna vzťahov,
a urobiť pár nových ťahov.
Ako keď sa hrám šach,
verím,že raz budem mať aj ja krásny vzťah.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár