Čo sa môže stať len mne v priebehu niekoľkých dní: taxík mešká, skoro nestíham vlak, vlak stihnem, nie je miesto, stretávam po dvoch rokoch spolužiačku, konečne sa môžme porozprávať, cesta plynie, otec ma víta slovami uznania, videl môj turnaj v telke, konečne má istú predstavu čomu sa venujem, mama ma vita so slovami " Je po Johny-m" ( Johny, moj dvojročný potkan ktorého som nadovšetko milovala a tešila som sa vždy na príchod domov), idem do postele,smútok streda pocit radosti z ďalšieho dňa, čas vstávať, odchádzam na tréning, nestíham na vlak, tatko ma vezie autom na stanicu, vlak prichádza načas, všetko v poriadku, cestu prespím, na stanici kamaráti, jeden niečo viac ako kamarát (taká ta spriaznená dušička pre všetko), ideme do parku, hádžeme si disc, potom smer ex robota, chce to jedno pivko, na pokec s kamoskou, a ide sa na tréning, žiada si to prezliecť do niečoho pohodlného, pár hodov, som na zemi, niečo s nervom na chrbtici, ledva rozdýchavam, idem aj cez bolesť, musím si zahrať, po tréningu dalsie pivo, treba dopĺňať, základom je pitný režim, tak nie, dám si radšej čaj a futbal (stolný samozrejme) vyhrávame, asi je to aj mojou zásluhou, s mojou Spriaznenou dušičkou sa máme k sebe čoraz častejšie, odchádzame, chce to nový lokál, nestihla som vlak, k dobru 4 hodiny, ďalšie pivo a pár teplých slov od duše, že to nebude fungovať, dávam za pravdu, sme realisti, vzťah na ďiaľku nie je možný, ukončíme to prieteľským objatím, prechádzka na stanicu, rozlúčka pri vlaku, odolávame, pohľady však prezdádzajú túžbu, náhle meškanie, nedalo sa odolať, zas sme v tom, vlak odchádza a ja som v ňom, myšlienky mi nedajú spávať, budím sa zo sna so slzami v očiach, čo sa to včera stalo? hľadám si činnosti, triedim oblečenie, ruší ma hovor, nastupujem do auta, veziem sa smer priehrada, opäť si hádžem disc ako včera, cesta domov je ľútostivá, prechádzam okolo otrávených 200 ročných líp, je mi ich tak ľúto, beriem hrable a bedro, smer lipová čistinka, čistím prameň a dotýkam sa stromov,v kuchyni už vyberám kuchárku, chce to neaký koláč, bábovka sa podarila,músím si prišiť gombík, robím si klub šikovných rúk, čelenka, či nové tričko, všetko za pár sekúnd, stačí nožnice a ihlu, pridal pesničku, podobá sa mi to na obrázok, tempera a štetec vytvárajú na mojej stene nový obrazok ( I can always make you smile) veď prečo si ho nepripomenúť? snažím sa zaspať, budí ma nočný hovor " 5 korúnová lacná ku*va sa okolo mňa točí, mám chuť dať jej s popolníkom" zaspávam a opäť sa budím, musím žehliť, chce to ale kávu, mierna kopa bielizne, sadám do auta, smer daný, chce to uhlie, ide sa grilovať, ešte po psa a už sme na vrchu a pozeráme na celé mesto, mierny smrad, chce to jedlo, trošku lezenia a večer sa blíži ku koncu, teraz sedím doma, smradlavá a unavená, rozmýšľam, čo mi dalo zabrať viac, nájsť si činnosti aby som naňho nemusela myslieť, alebo samotné činnosti pri ktorých som aj tak naňho myslela?
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
