Poznáte pocit, kedy viete, že niečo je už na spadnutie, ale ono to akosi stále nechce spadnúť. Potom si možno oddýchnete vraviac si, že i tak by to možno nedopadlo presne podľa vašich predstáv, na čo však po ďalšej dlhej chvíli začnete mať pocit, že je jedno ako to dopadne, hlavne nech dopadne.
A v tom momente prichádza chvíľa, kedy čakanie prestáva byť tým, čím pôvodne byť malo. Už to nie je o vzácnosti chvíle, je to o potrebe ukončenia. Je to o prekonaní čakanie či trpezlivosti, je to konci stagnácie a vybratí si cesty, vykročení - niekam.
Spraviť rozhodnutie vyzerá byť ako jedna z najťažších vecí, a ono je to pritom také ľahké. To ťažké vždy prichádza až potom, keď treba znášať dôsledky svojich rozhodnutí. I preto je výhodné sa vždy rozhodovať sám za seba a nenechať iných to robiť za vás. Oni tie dôsledky niesť nebudú... ak sa práve netýkajú aj ich.
A tak sa svet točí a človek čaká a ...
Položiac na stôl všetko, čo skrýva duša
prikryté do bieleho jemného vankúša
na ktorom spočinuli ruky bez odpovedí
kým prstami položené nežne hľadí.
Vyrieknuť ortiel nad zloženými sľubmi
rozhodnúť sa medzi svetom, ľuďmi
zvoliť si správnu cestu do budúcich dní
či radšej zvoliť miesto nádeje sny...
Odpoveď skrytá je v ďalekých hviezdach
a možno iba v orlích hniezdach
v každom prípade, však budúcnosť nie je známa
a tak sa nemá postava musí rozhodnúť sama.
77 dní sťa symbol plnosti
zostávajú už len tri, do času plodnosti
kedy sa svet rozdelí oponou vo dvoje
určiac či smútočné či radostné si obliecť kroje
77 hodín do brieždenia sĺnk
kedy sa otázka presurfuje na lane vĺn
a odpoveď zostane zaseknutá v hrdle
zvoliť si .. je potrebné.. síc môže sa zdať podlé
A potom vyjde slnko a mesiac a ďalší deň
veď uplynulý život je vždy len miznúci tieň
prípadne viac či menej podarený, neistý sen
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár