vidím tvoje činy nekalé,
predieraš sa bahnom,
najväčšiou hnusotou sveta,
no jednak ti to prináša potešenie.
Vráť sa do raja
do sveta krásy
k láske
domov svoj sladký uzri!
Márne,vieš,že je to stratené
k výšinám nemôžeš,
do pekla tiež
na Zemi ostaň!
Slnko vyhasne,
tma nastane,
jedna hviezda žiari na nebi
to som ja
tvoja ďaleká,
večer ma vidíš
ráno nie.
Vysielam ti štastie
ukazujem cestu
vediem ťa tou tmou tmúcou
dňom - nocou
putuješ zamnou.
Tak poď,
friško zdolaj posledné prekážky
nech sme spolu
najvyššie v svetle našich žiar nebeských
zdola nás vidno matne cez hmlu temnú.
Nepotrebujeme iných,
iba sami seba,
ty a ja na nebi
nepotrebujeme kridla
aby sme mohli lietať
láska nás drží
svojimi úponkami dlhými
spletenými tak mocne,
že nás nerozpletie už nik.
A tak žiarime po doby vekov......
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
wiwi
13. 12.decembra 2007 17:24
moc pekné myšlienky pôsobivé
2
nejak mi uslo, co si chcela povedat....nenasla som myslienku....hm
Napíš svoj komentár