Nasadol do auta a odišiel mysliecť na ňu. zaparkoval auto a vošiel do budovy, kde pracovala. Podvedome ju hľadal. Nikde ju nenašiel. Pomaly odchádzal, keď v tom sa rozhodol jej napísať správu, že ju čaká na mieste ako vždy. Srdce mal v hrdle od strachu. Odvtedy, ako sa mu v správe priznala, že ho ľúbila, nemohol na toto krásne stvorenie prestať myslieť.
Hlavou mu behalo milión myšlienok. Aké to bude, keď sa stretnú? Čo jej povie? Dokáže jej povedať to, čo chce? Zmenila sa vôbec? Och, určite áno, však je to už rok. Aj on sa zmenil. Črty tváre mu zmužneli, telo sa vypracovalo a konečne pochopil, čo mu chýbalo najviac na svete. Bola to ona.
Netrpezlivo čakal. ona možno ani nepríde. Vystúpil z auta, zapálil si cigaretu a nervózne prestupoval z nohy na nohu. Keď dofajčil, zrazu sa otočil. Stála tam a mlčky ho sledovala. Sledovala každý jeho pohyb a reakciu. Mlčky sa mu dívala do očí a čakala, čo bude ďalej.
Tak dávno ho nevidela. Zrazu si uvedomila, že to, že ho vidí už nie je len sen. Sen, ktorý si každú noc premietala vo svojch snoch. V tomto momente vedela presne dôvod, prečo sa doňho zamilovala. Vtedy pociťovala k nemu taký nádherný a tuhý cit, že sa ho vtedy bála. mala už vtedy vedieť, že jej to ublíži a že raz ho pochová na dno svojho srdca. Tak by ho rada objala a pobozkala. Ale nie! Ona nespraví prvý krok. Chce vedieť či ju má naozaj rád len ako dobrú kamarátku alebo niečo viac.
Tak veľmi sa zmenila odkedy odišiel. Zatrpkla a viac chlapom neverila. Pre ňu bol len on. Ten, s ktorým zažila to, čo zažiť chcela.
Odvtedy ako ju videl naposledy opeknela. Ako len zbožňoval na nej ten pohľad, kedy sa jej zúžili oči. Konečne po roku stála pred ním. Koľkokrát si túto situáciu predstavoval. Stáli tam a nemo sa na seba pozerali. Zrazu ani nevedel ako, ale objal ju. Tak tuho ako len vládal. Tak tuho, aby mu neutiekla
Ona mu objatie opätovala a silno sa k nemu pritisla. Ach ako len potrebovali toto objatie. Ako len potrebovali jeden druhého.
Slová boli zbytočné. Nasadli do auta a odišli. Bavili s ao banálnych veciach, keď v tom sa jej zrazu spýtal: " Prečo si mi to vtedy nepovedala?...Sama neviem, ale najlepšie by som bola urobila, keby som ti to vôbec vtedy nebola napísala. Prečo?" nechápavo sa na ňu zahľadel. " Pretože som ti iba hlavu tým zaťažila. Stačilo, že ja som sa dosť narozmýšľala nadtým, kedy som to stihla. Ale ja som rád, že si mi to povedala. Prečo?"
Zastavil auto, otočil sa k nej a vzal jej ruky do svojich. " Vieš po tej správe som o tom rozmýšľal a zistil som, že ťa v podstate nemám rád, len ako dobrú kamarátku, ale že som ťa vždy mal rád viac. Toto mám teraz ako chápať?" spýtavo sa na neho pozrela. Vzal jej hlavu do svojich dlaní a pobozkal ju. " Ja ťa ľúbim!!! Myslíš to vážne? Áno. Ak chceš, tak to vykričím do celého svtea. Ľúbim ťa a vždy som ťa ľúbil."
Usmiala sa naňho a tuho si ho pritisla k sebe.Keď jej pozrel do očí, zbadal tam pár lesknúcich sa sĺz. Už ju nikdy nepustí. Nemôže a ani nechce.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
mihalik
26. 2.febuára 2010 19:19
ach jaj co len k tomu dodať...chlap je skutočný a ostatok fikcia, ktoru som neraz chcela zazit.
3
mam to brat ako kompliment?....ak ano tak som rada, ze sa aspon niekomu tie moje "blaznive" pribehy pacia...
Napíš svoj komentár