Spoznala som Ho na pokeci. Pomyslíte si, že Ach! Trápny pokec... Je to tam samý úchylák!
Áno... Tak trochu máte pravdu. Väčšinou tam nenatrafíte na slušného a seriózneho človeka, ale toto bola výnimka. Nevyzeral nijako výnimočne. Fotka, na kotrej sa skoro nič nedalo vidieť, no napriek tomu som mu odpísala a začali sme si písať. Písal mi blbosti, smiešne veci atď.
Časom sme si písali každý deň. Potom sa niečo stalo. Asi pol roka nebolo nič a potom to začalo zase. Ale správal sa úplne ináč. Písal už normálne veci. Každý deň som sa tešila, že si zasadnem za svoj trón k počítaču a budem si s Ním písať.
Potom to začalo byť vážnejšie. Začali sme si volávať. Presnejšie, On volal mne. Mával nenormálne účty za telefón. Dokázali sme si volať v kuse aj 3 hodiny. Milovala som rozhovory s Ním. Ani chvíľu sme neboli ticho. Vždy sme sa mali o čom baviť.
V júni som išla do Španielska. Samozrejme sme si písali SMS-ky aj vtedy. No nešťastnou náhodou som si zlomila nohu. Písal mi krásne SMS-ky ako by zlomil ruky tomu, kto tie schody tam postavil, ako by ma nosil na rukách a pod. Bol to maličký dôkaz lásky.
Ďalší dôkazom jeho lásky bola jeho nesebeckosť. Vždy, keď sme si dlho písali, sťažovala som sa mu, že ma bolí chrbát. On ma posielal preč, že nech si idem ľahnúť, že nech tu nesedím. Iný človek by ma tu bol zadržiaval, nech ešte nejdem, On mi chcel dobre. Krásny maličký dôkaz lásky.
Tých dôkazov sa nakoniec nazbieralo aj viac a vznikol z toho veľký dôkaz lásky. Mne tiež nebol celkom ľahostajný.
Potom chcel postúpiť v našom "vzťahu" ďalej, Chcel sa so mnou stretnúť. Hrozne som sa toho bála. No a kvôli mojej zbabelosti nakoniec k ničomu nedošlo a skončili aj tie pekné časy, ktoré sme spolu prežili. Už sme si viac nepísali, netelefonovali, už neprišiel žiadny dôkaz lásky.
Hrozne ma mrzí ako to skončilo. Už si len poprajeme šťastné a veselé Vianoce a to je tak všetko. Nie je škoda, že to takto skončilo? Ja to veľmi ľutujem... Ale nikdy na Teba nezabudnem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár