písať veľa, veľa, veľaaa,
čo i len pár zmyslu plných a jasných riadkov,
ale nedarí sa mi to,
čas plynie a
stále nič.
Hodinky tykajú a mňa to znervózňuje,
ako ten čas šarmantne plynie,
je to riadna sviňa,
ani sa neobzrie, čo spôsobil,
ani prepáč.
Nič.
A je mi divné, ak on sám,
ten čas VŠETKO LIEČI,
jediný osvedčený liek,
pomocník smrti a smútku,
ak sme ale šťastní,
zdrhne a skryje sa,
nedožičí nám radosti a smiechu.
Alebo si vyberá tých, ktorým dožičí úsmev?
No, neviem.
Stále chcem niečo napísať,
opäť nič zmysluplné.
Prečo?
Snáď ani na tomto svete nič zmysluplné nie je?
Ak je? ČO JE TO, UKÁŽ MI a dám ti tisícku!
Stále plynie a
už sa mi chce spať,
nemôžem!
Nemôžem, lebo chcem písať!
Toľko myšlienok,
toľko rád a kritiky,
podpory a chuti niekoho, priznám sa, zabiť!
Toľko nápadov a
opäť nič zmysluplné.
Dnes už chápem,
že byť dieťaťom
je najväčšia výhra!
Asi sa preto často takto správam!
Určite preto!
NEBER MI jedinú nádej v to v čom som si aspoň na 1% istá!
Ako sa opýtať fotrovcov,
či predvádzali opičie tance u mňa v izbe?
Ako vrátiť čas a
a ... ostať dieťaťom,
na máločo z mojich detských zážitkov si nepamätám,
veľmi málo, ale
viem istotne isto, že mi bolo fájn.
Asi áno, hm, už si nepamätám.
Ako sa len pozrieť do minulosť
a vidieť, kde som bola splodená,
kedy som prvý raz zazrela moje druhé ja,
kedy som prvýkrát vyslovila " Neznášam ťa ",
kedy som si prvýkrát búchala do vankúša a
a ... hm, kedy som zmenila na svet názor a začala ho nenávidieť.
Ako len nahliadnuť a zmeniť všetko k lepšiemu?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár