Poslednú dobu, poriadne ani neviem definovať ten časový úsek, mám pocit, že som všetkému na vine, že všetko kazím, ničím a ľudí okolo seba vždy s niečím sklamem. Potom keď nad tým uvažujem, nemám chuť na nič, len by som si ľahla do postieľky a prikryla sa paplonikom, rozjímala a popíjala teplý čajík, nechala sa unášať pozitívnou energiou, po ktorej tápem a tápem, no i tak ju neviem nájsť. Občas sa v tomto " objatí depresie " vraciam k veciam, či situáciám, ktoré ma rozveselili, vyčarili úsmev, ale nie vždy tie " overené praktiky " zaberajú. Premýšľam, rozjímam, myšlienka stried ďalšiu, ďalšiu , ... nestačím ich ani vnímať, všetko to prebehne rýchlosťou svetla a zrazu prichádza taký napoly kľud a napoly ešte väčšia úzkosť. Cítim sa ako v nekonečne veľkej miestnosti a i tak viem, že som v strede, že na mňa všetci vidia a ukazujú palcom, aj keď viem, že tá nekonečná miestnosť je úplne prázdna, svieti na mňa ostré jasno biele svetlo a všetko sa spolu so mnou krúti, neviem to zastaviť. Zrazu si opäť spomeniem na ten chaos a bordel, ktorý v sebe nosím a často krát tajím. To točenie ustane a opäť som ako prikovaná a premôže ma pocit, že som nemehlo. Potom sa ospravedlňujem a zasa niečo nastane, keď chcem svoju chybu napraviť aspoň verbálnym odčinením. Napadne mi, že toľkým ospravedlňovaním určite idem svojmu okoliu na nervy a navyše, že ono mi to ani nechce povedať, lebo vie, že by som sa zle cítila, tak taja, no na 2. strane premýšľam nad tým, že sú to možno len predsudky. Ale čo ak nie sú??? Tento zamotaný kruh, ani kruhom nie je, je to čosi zložitejšie, čo neviem ani definovať a nie to ešte zbaviť sa toho. Čo robiť? Chcem s tým bojovať. No ako? Po mihalniciach chodiť mi určite nepomôže a ani obehnúť blok po ušiach, sedieť a opäť premýšľať, to už nechcem, je to potom opäť späť, no aj keď by riešením malo byť premýšľanie, asi ho nechcem, lebo viem, že myseľ nemá žiadne zábrany, nie je na uzde ako nejaké týrané zviera, je voľná, voľnejšia akosi ktokoľvek na svete vie predstaviť, ak chce bude si robiť v ľudskej hlave čo chce a ako dlho chce. A že premýšľanie nebolí ?! Bolí to, lebo možno strácam svojich blízkych vôkol seba. AKO TOMU ZABRÁNIŤ? Čím to je? Je to túžbou byť dobrý a nápomocný človek, ktorý vie pomôcť každému a za každej situácie, vyriešiť všetky problémy sveta, aby neboli chorí, chudobní a bohatí, aby nebol žiaľ a stovky sŕdc na celom svete nepukali od žiaľ nad stratou kohosi ktorý bol milovaný, aby nebola nespravodlivosť, aby si ľudia uvedomili všetko a ...
If u know answer about this circle take me it and i will improve this f****** world.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
kaja
16. 2.febuára 2007 22:55
zo zaciatku som to citala ako keby si pisala o mne...potom tam uz je par rozdielov ale aspon uz viem ze nie som sama na tom svete kto sa tak citi
2
Uf, rýchla rekcia. Ale potešilo !!! No som rada, že je ešte niekto ďalší, kto si pripadá ako zrelý ( niekedy až prezretí, ba dokonca splesnivený ) na psychiatriu.
Napíš svoj komentár