Kde bolo tam bolo, bol raz jeden zákrpok z velkým srdcom. Aj keď sa mu z bruška nechcelo, lae nastal deň D hodinaH a konkrétne 1. Júla 1987 sa niesol chodbami čačanskej nemocnice zvonivý nárek dieťaťa.Niesol sa široko-ďaleko. Bol to môj plač, ktorý oznamoval všetkým moje narodenie. Ja santo nepamatám, ale povedali mi, že som bola veľmi malá a drobná, čo sa teraz tvrdiť nedá. S moními veľkými hnedými očami som gúľala zrak na mamu, keď si ma prvý krát chytila do náručia a vôkol mňa sa zišla celá rodina.Môj otec vraj povedal "bože ta je ale malá a zlatá" Čas utekal a ja som začala z prvými krôčikmi spoznávať svet. Sem tam som spadla na zadok, ale mne to vôbec nevadilo, išla som vpred a nebála som sa ničoho. Lenže keď som sa počase naučila aj rozprávať, tak už mal otec namňa trocha ine názory. A z toho malého zlatého dievčatka sa stal čertík s rožkami. Keď to už mama somnou nemohla zvládnuť, tak ma dala do škôlky. Mala som tam veľa kamarátov, len učiteĽky začali byť dosť nepokojné, hlavne kedˇsom začala vymýšľať hlúposti. Čas plynul a čakala ma osudova skúška. Skúška ktorej meno sa mnohí boja aj vysloviť: škola. Prvý krát som kráčala do školy staškou na pleciach, ktorá bola asi tak veľká ako polovica môjho tela. Bola priam obrovská, no aspon mne sa taká zdala. Bola som plná odhodlaní učiť sa a plniť si svoje školské povinnosti. No to som ešte nevedela aké to je. Ale aj tak sa mi škola páčila. Roky ubiehali ďalej a ja som sa musela rozhodnuť ako naložím ďalej s mojimi vedomosťami. VoĽba padla na TEP v ............. Za budúce povolanie som si zvolila cestu Technicko-ekonomickej pracovníčky. Tvrda skúška s písacim strojom. Sem tam sa zaplietol malíček s ukazovákom a s textu na presnosť som si domov na pleciach poniesla peťku. Po dlhšom tréningu som to už hravo zvládla a moc sa mi to zapáčilo. Po namáhavych troch rokov učenia som s roztraseným hlasom zvládla učňovské skúšky a za odmenu som dostala vyučný list. Lenže to mi nestačilo a tak som išla aj na nadstavbu. Teraz je zomňa piatačka, ktorá sa práve venuje písaniu tohto životopisu , športom, čítaniu kníh, sem tam brúseniu po internete a plánom do budúcnosti.Premýšľam na karieru úradničky či manažerky, reportérky, herečky či modelky albo potom už neviem čo.Dnes už nastalo obdobie dospievania a hľadania samej seba. Dlho netrvalo a našla som sa. Najskôr síce z Roli zo seriálu Ženy z rodu Gilmorovcov, ale nešťastie najskôr aj tu pravú, naozajstnú a originálnu Lenku H. A svojim nájdenim samej seba priahnem po veľkom sne. Po úspešnom ukončení posledného ročníka by som sa chcela vydať na vysokú školu. Okúsiť najvisšiu inštitúciu a získať aj nejaký ten titul. A samozrejme uplatniť sa na domácom trhu. Aj keď to je ešte len, budúcnosť a čo sa v skutočnosti stane to nevie nik. Síce am dosť láka aj vôňa cudziny či veľké mrakodrapy New Yorku, alebo romantický západ slnka v prekrásnej krajine Kalifornie. A ako bude ďalej pokračovať moja cesta životom, z časti neviem ani ja. Ale pozostáva to už len s mojho úsilia. A život mi už ukáže sám tu správnu cestu.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
