Minulosť a prítomnosť

Bolí ma srdce, keď musím znášať svoje útrapy,
chce sa mi plakať nad mojím životom,
keď nemám komu povedať, čo ma trápi,
"všetko raz prebolí", malo by byť mojím mottom.

Nechcem viac smútiť nad tým, čo bolo,
chcem žiť prítomnosť takú, aká je,
ale tá prítomnosť nie je pre mňa,
chcem ju zmeniť, ale nedokážem to.

Chcem odniekiaľ načerpať nové sily,
ale nikde a v nikom nedokážem nájsť ten prameň,
prameň, ktorý by vyvieral len pre mňa,
ktorý by dokonale odplavil škaredú minulosť.

Nechcem sa vraciať k škaredým spomienkam,
ktoré mi tak veľmi ublížili,
ale nedokážem sa tým spomienkam vzoprieť,
som na to ešte veľmi slabá.

Ničí ma minulosť aj prítomnosť,
úplne sa ma zmocnili,
nič nerobím z vlastnej vôle,
som len ich otrokom.

Môžem len zamávať šťastnej budúcnosti,
ak sa mi teraz nepodarí vzoprieť prítomnosti,
zmeniť ju na takú, akú ju chcem mať ja,
a nie na takú, akú ju chcú mať ľudia okolo mňa.

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu