Pokojná noc. Len ona bola nepokojná. Postavila sa na breh, čo najbližšie k hladine, končeky palcov mala omočené vode. Bola teplejšia než vzduch naokolo. Teplejšia než polovyhasnutá pahreba. Teplejšia, než jej vlastné telo.
Vyzliekla sa. Pomaly a opatrne, vykonávajúc akýsi zvláštny rituál. Najskôr mikinu. Okamžite si objala odhalené ramená, na ktorých sa jej objavila husia koža. Potom tepláky. Biele nohy zasvietili v tme ako dve dlhé a štíhle neónové lampy. Potom si vyzliekla tričko. Na okamih chcela skryť nahé prsia pred zrakmi všetkých naokolo, potom si ale uvedomila, že pri nej nikto nie je. Je sama. Odhodila stud s nohavičkami. A vošla do vody.
Objala ju kávovoteplými ramenami a prísľubom nekonečného pokoja. Na hladine sa striebril mesiac. Ľahla si na chrbát a nechala sa unášať nezbednými vlnami. Nad ňou sa rozprestierala obloha, celý šíri vesmír priamo nad jej hlavou. Hviezdy vytvárali na atramentovomodrom podklade večnosti úchvatné obrazy. Celé príbehy napísané brailovým písmom. Usmiala sa.
Otočila sa a zaplávala pár temp. Aby sa dostala dostatočne ďaleko od brehu. Potom sa ponorila. Až ku dnu. Nevidela nič, voda ju rezala do očí a naokolo bola iba tma a ohlušujúce ticho. Kdesi nad jej hlavou, možno len dva metre, no možno oveľa viac, kdesi tam cvrčky hudú svoju nekonečnú elégiu. Ona bola uprostred ničoho. Na dne sa pohybovala po hmate. Každý kameň sa snažila ohmatať, každú rastlinu pohladiť. Nenaľakala sa, keď sa jej smutný kapor obtrel o členok. Ale vzduch jej raz dôjsť musel. Odrazila sa od dna a vynorila sa.
Okrem prvého blahodarného nádychu sa ku nej ale konečne dostalo aj vystrašené volanie vlastného mena. Pozrela sa na breh. Stál pri pahrebe, z ktorej medzičasom vytvoril vatru, v ruke držal jej oblečenie a očami sliedil po hladine, či ju neuvidí. Odľahlo mu, keď sa vynorila.
Priplávala za ním. Podal jej uterák a silno ju objal.
"Vystrašila si ma. Zasa som sa zobudil sám," vytkol jej a pritom jej trel cez uterák chrbát, aby sa zohriala. "Si studená ako žaba, čo ťa na tom jazere tak láka?"
Iba sa usmiala. Bozkal ju na fialové pery a posunul bližšie k ohňu. A ona sa otočila k živému striebru, ktoré ju len pred chvíľou obklopovalo, ona bola jeho súčasťou a ono zase jej súčasťou - a zrazu vedela, že mu na tú otázku nikdy neodpovie.
Blog
Komentuj
13 komentov k blogu
1
zuzulka98711
13. 5.mája 2010 22:46
krásne
5
Mňa osobne by do vody, v ktorej plávajú kapry (a ktovie čo ešte), nikto nedostal! A ešte potme. Brrr.
7
juuj fobrá atmosféra keby je čistá voda viem si to živo predstaviť...
9
mne sa zatiaľ toto od teba páčilo najviac. Ale najviac asi to brailové písmo, až som si predstavovala, ako bruškami prstov hmatká po hviezdach a "číta" z nich budúcnosť. Nice.
Napíš svoj komentár