Akoby mi strkali nejaké cudzie telesá do všetkých telesných otvorov. Je mi zle, lebo som celý deň nič nejedla, zima, lebo však musím tu byť nahá.
Taký bol môj prvý týždeň akademického roka. Nie zas doslova. Ale metafora je to pekná. Tak-tak, cítim sa strašne unavená. Neznesiteľne ma bolí celé telo, ako po tridsiatich dvoch klapkách divokej súlože a predstieraného orgazmu. Som zbitá, nielen tým bičíkom. Doslova ubitá životom. A školou. A Oskarom Čepánom.
Spútaná na kraji postele, či stoličky, to je vlastne jedno, nemôžem sa pohnúť tak či tak. Uväznená medzi dvojicou nahých tiel, štábom a homosexuálnym maskérom.
Potretá čímsi hnedým a smradľavým, čo nezmyjem ani po dvoch týždňoch. Ani po mesiaci. Už mi to na koži ostane stále. Ako nechcené znamienko krásy. A všade len tá nemčina bitte, bitte, už ma nechajte tak! ! !
A pretože som sa v priebehu minulého týždňa dostala domov vždy až po ôsmej večer, psychycky aj fyzicky úplne na dne, neschopná sa ani poriadne najesť či ospršiť, podoba je dokonalá. Aj chlpatá som, ako v takom nemeckom péčku.
Záchod
Komentuj
4 komenty k blogu
1
titusik
3. 10.októbra 2009 19:16
dočítala si Čepána? Aj z Dejín a z Encyklopédie? Takže sa to čítalo strašne?
2
videla si film Requiem for a Dream? dá ti novú perspektívu, odporúčam
4
Začiatky sú ťažké....vždy a všade a po lete sa človek dlho spamätáva....
Napíš svoj komentár