Dievča z cukrárne, 2.časť

Predstavoval som si naše spoločné milovania stále častejšie. Bol som schopný celý deň vysedávať na balkóne a očami pohládzať tú útlu postavičku v červenej zástere. Cítil som sa ako malý chlapec, ktorý práve prežíva prvé milostné súženia. Srdce mi vždy divo búšilo, žalúdok som mal permanentne ako na vode a kvôli hektolitrom kávy som dokázal nespať aj niekoľko dní v kuse. Ochorel som z túžby po nej a bola to choroba zákerná a nevyliečiteľná. Nuž som sa jej musel celkom poddať, celkom jej prepadnúť a naučiť sa s ňou žiť. A vždy, keď sa hoci nevedomo pozrela mojím smerom, slabiny mi zaliala vlna horúčavy, ktorá sa postupne rozšírila až po končeky prstov a s ktorou som si nevedel rady. S ničím, čo sa týkalo tej tajomnej slečny od naproti, som si nevedel rady.

Môj rozum a zmysly ma postupne zrádzali. Nedokázal som rozlíšiť skutočnosť od svojich odvážnych a nemravných snov. Jednu chvíľu som mal pocit, že leží vedľa mňa, horúca ako letná noc, obtiera sa mi svojou hebkou pokožkou o hrudník, že rukami blúdim po jej jemných oblinách a nakoniec sa strácam v teple jej lona, a v druhom momente som sa prebral na rozhorúčených balkónových dlaždiciach, silne vzrušený a spotený, s pohľadom zablúdeným na zelenej terase.

Raz v noci som sa zobudil a stála nado mnou. Prihovárala sa mi, cítil som na tvári jej teplý dych. Nie teplý, ale horúci. Bola oblečená tak, ako ju poznám: v bielom tričku, čiernych nohaviciach a zástere, vlasy mala zopnuté gumičkou a trošku nezúčastnene sa usmievala. Stačil však jediný pohyb, gumička praskla a záplava dlhých, po žihľave voňajúcich vlasom sa jej rozliala po pleciach. Ďalší pohyb a zástera skončila na zemi, nasledovaná nohavicami a čipkovanými nohavičkami. Ešte jeden pohyb a biele tričko pripomínalo na podlahe rozliate mlieko, tak ledabolo som ho odhodil do zabudnutia. Do jej nahej krásy som s vpíjal pohľadom, telo mi sužoval slastný kŕč očakávania a bol som šťastný. Skutočne a neopísateľne šťastný.

Milovali sme sa rýchlo a hltavo, neschopný jediného slova, ohúrený nemou symbiózou našich tiel, klzkých od potu a prepletených navzájom medzi sebou. Milovali sme sa dlho a bez prestávky a keď sme konečne unavení padli vedľa seba, ihneď sme začínali odznovu. Celú noc ma držal pri vedomí jej vzrušený šepot a výkriky, ktoré striedavo pretínali nehybné a dusné ovzdušie. Na perách ma hriala slanosť jej potu, hladkal som jej chĺpky a v chabom svetle sa snažil spočítať všetky jej znamienka na tvári. Jej výraz sa stále, neustále menil, blažené kŕče sa striedali s výrazmi maximálneho pôžitku a úľavy, privierala oči aby ich mohla znovu prestrašene otvoriť a vzápätí znovu s úsmevom privrieť.

Zrazu naše intimity prerušil akýsi zvuk z ulice. Vstal som a podišiel k oknu, zadívaný na dlhú, no prázdnu hlavnú triedu. Otočil som sa, túžiaci pokračovať s ňou tam, kde sme prestali. Posteľ však bola prázdna, síce rozhádzaná a prepotená, no úplne prázdna. Ani jeden dlhý hnedý vlas nekrášlil posteľnú bielizeň, na zemi nebolo rozhádzané žiadne oblečenie, okrem môjho, jej vôňa, predtým taká prenikavá, že mi dráždila všetky zmysly, zrazu akoby sa vyparila. A ona akoby sa vyparila spolu s ňou. Nerozumel som tomu. Nemohol to byť sen, bolo to až príliš skutočné. Nemohla to byť ani myšlienka či predstava, pretože to by znamenalo, že som sa zbláznil. Zrejme to bolo iba moje želanie. A to želanie sa odvtedy opakovalo každú noc.

 Vymyslený príbeh

7 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu